“ Ako som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej, ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe, ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti.“ (Jób, 31,24-28)

Pretože sme mali na dvore vedľa chodníka červené mravce, nasypala som blízko mraveniska jed na mravce v podobe malých granuliek. Keď ich mravce objavili, začali sem v celých kolónach chodiť a odnášať si zrnká do mraveniska. Mysleli si totiž, že je to potrava. Ako veľmi sa otrava podobá potrave!

O nejaký čas som sa vrátila, aby som sa pozrela, ako otrava účinkuje. Ešte stále celé stovky mravcov odnášali zrnká dnu do mraveniska. Všimla som si však, že malá cestička vedie aj opačným smerom – preč z mraveniska. Túto „potravu“ objavili aj čierne mravce, a tak si prišli od susedov trocha ukradnúť. Žiaľ, na vlastnú škodu, pretože sa nechtiac tiež otrávili!

Keď vidíme niekoho, kto má viac alebo lepšie veci ako my, musíme si dať pozor, aby sme mu nezávideli. Naša chamtivosť nás môže zahubiť. Pamätajme na to, že satan nám kladie pred oči rôzne lákadlá, ktorými nás chce otráviť!

„Diabol zasieva so lžou zároveň aj zvedavosť.“ (Waggeri)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.9

„Počúvaj a prijmi moje výroky, syn môj, a znásobia sa ti roky života. Poúčam ťa o ceste múdrosti, vediem ťa po chodníkoch počestnosti. Keď kráčaš, neskrátia sa tvoje kroky, keď budeš utekať, nepotkneš sa. Drž sa pevne výchovy, nepusti sa jej, zachovávaj ju, veď ona je tvoj život.“ (Prísl. 4,10-13)

Starý otec malého Janka bol niečo ako filozof. Nikdy nepremeškal príležitosť odovzdať svojmu vnúčikovi kúsok zo svojej životnej múdrosti vo forme dobrej rady.

„Janko môj,“ prihovoril sa mu jedného dňa, „pamätaj si, hlúpi ľudia sú si istí, ale múdri často váhajú.“

„Si si tým istý, starý otec?“ spýtal sa Janko.

„Áno, chlapče,“ povedal starý muž, položiac ruku na chlapcovu hlavu, „som si tým absolútne istý!“

„Všetkým, čo rozprávaš, hovoríš o sebe, aj keď hovoríš o iných.“ (V.M.Hugo)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha, aby ste boli uzdravení. Mnoho vládze modlitba spravedlivého pôsobiaca.“ (Jak. 5,16)

Štyria farári, ktorí boli dobrými priateľmi, sa stretli, aby sa spolu porozprávali. Počas rozhovoru jeden z nich povedal: „Naši veriaci prichádzajú za nami, aby si vyliali svoje srdce. Povedia nám, čo ich trápi, aké sú ich potreby a vyznajú svoje hriechy. Urobme to isté. Vyznajme si navzájom svoje hriechy a uľaví sa nám.“ S týmto návrhom všetci súhlasili. Prvý povedal, že veľmi rád sleduje rôzne filmy a keď je mimo svojej farnosti, chodí na rôzne pikniky. Druhý vyznal, že jeho slabosťou sú cigary. Tretí sa priznal, že strašne rád hrá karty. Keď prišiel rad na štvrtého, akosi stratil reč. Ostatní naňho naliehali, aby tiež niečo povedal. „Neboj sa, my sme sa zdôverili so svojimi slabými stránkami. Aké tajomstvo alebo zlozvyk máš ty?“ Po dlhom prehováraní napokon povedal: “ Nedokážem udržať tajomstvo, rád klebetím a ohováram. Neviem sa už dočkať, kedy sa rozídeme…“

„Všetci sme spoluvinníci, ale iba niektorí majú výčitky svedomia.“ (Patarák)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

Citáty

Oči Hospodina sú všade, hľadia na zlých aj dobrých.

Príslovia 15,3

Sloboda bez poslušnosti je zmätok, poslušnosť bez slobody je otroctvo.

Abraham Lincoln

Molly

Keď zomrel náš starý pes Dane, zaobstarali sme si šteňa anglického mastiffa. Volá sa Molly. Naša Molly si veľmi obľúbila veľké červené kvety ibišového kríku. Museli sme jej dať jasne najavo, že sa tých príťažlivých kvetov nesmie ani dotknúť.

Molly je dobrý pes a má nás rada. Je celá nesvoja, keď cíti, že sa nám niečo nepáči. To stačí na to, aby viac neporušovala našu dohodu. Teda aspoň dovtedy, kým si je istá, že ju sledujeme. Len čo zbadá, že sme vošli do domu, opäť sa cíti slobodná. Pokojne príde k zakázaným kríkom a začne sa napchávať krásnymi kvetmi.

Keď sme si to raz cez okno všimli, okamžite sme vybehli von a dôrazne jej zopakovali náš zákaz. Po niekoľkých takýchto lekciách Molly pochopila, že aj keď ona nás nevidí, my ju napriek tomu sledujeme.

Dnes ju už len zriedka vidíme sedieť pri ibišovom kríku. Na chutné kvety len občas letmo pohliadne, pričom otáča hlavu k domu a vážne pozerá do okien, aby sa presvedčila, či ju nepozorujeme.

Od našej Molly nečakáme, že si sama uvedomí, že ničiť krásne kvety je nerozumné. Nám stačí, že nás poslúcha, pretože nás má rada a chce nám robiť radosť. Pre Boha by však bolo veľkým sklamaním, keby ho jeho inteligentné deti poslúchali len na takej úrovni ako milujúce, dobre vycvičené psy.

Zdroj: www.dobreranko.sk

Citáty

Hospodin ho nato oslovil: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“

Prvá kniha kráľov 17,2-4

Boh odpovedá na modlitbu svojím spôsobom, nie naším.

John Galsworthy

Modlitba za anjelov

V nedeľu ráno zjedli posledné jedlo. Joanne mala vtedy deväť rokov. Bývala so svojou mamou a súrodencami v americkom štáte Oregon. Otec ich opustil, keď sa mama rozhodla stať kresťankou a členkou Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Do Spojených štátov imigroval z Južnej Kórey. Svojej manželke dal jasne najavo, že ak si zvolí kresťanského Boha, potom nech ju ten Boh živí aj šatí.

Mama nebola zamestnaná. V to ráno jej nezostávalo nič iné, len si v spálni kľaknúť, modliť sa a vyplakať Pánu Bohu. Keď nastal čas obeda, Joannina mladšia sestra prišla za mamou so slovami: „Som taká hladná.“ Jej starší brat sedel s kamenným výrazom tváre a snažil sa byť statočný. Vo vnútri však bol zúfalý. Joanne si spomenula, že nedávno si pred spaním čítali príbeh o tom, ako sa deti modlili a anjeli im pomohli.

„Musíme sa začať modliť!“ vysvetlila svojim súrodencom. „V tej knihe bolo napísané, že ak sa budeme modliť, anjeli nám prinesú jedlo. Tak sa poďme modliť!“

Brat prevrátil oči dohora. Mladšia sestra začala opäť rozprávať o svojom hladnom brušku. Joanne nevedela, ako sa má modliť. „Ahoj, Bože,“ začala Joanne, „sme naozaj veľmi hladní. V knihe s príbehmi na dobrú noc bolo napísané, že nám môžeš poslať jedlo. Mohol by si nám teda poslať niečo na jedenie, prosím?“

Deti chvíľu čakali, ale nič sa nestalo. Prešlo niekoľko hodín. Nastal čas večere. Joanne rozmýšľala, čo neurobila dobre. Boh predsa nemôže meškať! Deti boli stále viac hladné. Mama sa v spálni ďalej modlila a plakala.

Potom Joanne víťazoslávne vyhlásila: „Už viem, čo sme zanedbali! Boh si myslí, že mu neveríme, pretože sme neprestreli stôl.“

Povedala sestre, aby priniesla z kuchyne príbory. Deti prestreli stôl a posadali si na stoličky. „Prepáč nám to, Bože,“ modlila sa Joanne. „Mohol by si nám teraz už poslať nejaké jedlo? Sme pripravení!“

Ale nič sa nestalo. Deti šli v ten večer spať s prázdnymi žalúdkami. Skoro ráno sa zobudili a začali sa pripravovať do školy. Nemali žiadne jedlo na raňajky, ani peniaze, za ktoré by si mohli kúpiť obed. „Netráp sa kvôli tomu, mami,“ pošepkala Joanne mame.

Keď deti otvorili vchodové dvere, čakala ich tam veľká škatuľa plná potravín. S veľkým nadšením zavolali mamu k dverám. Nemohli uveriť vlastným očiam. Veľmi sa z toho tešili. „Anjeli len trochu meškali!“ poznamenala Joanne.

V tom momente Joanne vedela, že Boh žije, počuje jej modlitby a odpovedá na ne. Joanne Kim je teraz matkou štyroch detí. Spolu so svojím manželom Jonom, ktorý je zubným lekárom, pracujú ako misionári v Mongolsku.

Joanne je po zázraku s jedlom presvedčená, že anjeli sú kórejskej národnosti. „A poviem vám, prečo som presvedčená, že anjeli sú Kórejci,“ povedala Joanne. „Všetko jedlo, čo nám priniesli, bolo kórejské – ryža, kimchi i morské chaluhy na polievku.“

Zdroj: www.dobreranko.sk