Citáty
Hospodin ho nato oslovil: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“
Prvá kniha kráľov 17,2-4
Boh odpovedá na modlitbu svojím spôsobom, nie naším.
John Galsworthy
Modlitba za anjelov
V nedeľu ráno zjedli posledné jedlo. Joanne mala vtedy deväť rokov. Bývala so svojou mamou a súrodencami v americkom štáte Oregon. Otec ich opustil, keď sa mama rozhodla stať kresťankou a členkou Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Do Spojených štátov imigroval z Južnej Kórey. Svojej manželke dal jasne najavo, že ak si zvolí kresťanského Boha, potom nech ju ten Boh živí aj šatí.
Mama nebola zamestnaná. V to ráno jej nezostávalo nič iné, len si v spálni kľaknúť, modliť sa a vyplakať Pánu Bohu. Keď nastal čas obeda, Joannina mladšia sestra prišla za mamou so slovami: „Som taká hladná.“ Jej starší brat sedel s kamenným výrazom tváre a snažil sa byť statočný. Vo vnútri však bol zúfalý. Joanne si spomenula, že nedávno si pred spaním čítali príbeh o tom, ako sa deti modlili a anjeli im pomohli.
„Musíme sa začať modliť!“ vysvetlila svojim súrodencom. „V tej knihe bolo napísané, že ak sa budeme modliť, anjeli nám prinesú jedlo. Tak sa poďme modliť!“
Brat prevrátil oči dohora. Mladšia sestra začala opäť rozprávať o svojom hladnom brušku. Joanne nevedela, ako sa má modliť. „Ahoj, Bože,“ začala Joanne, „sme naozaj veľmi hladní. V knihe s príbehmi na dobrú noc bolo napísané, že nám môžeš poslať jedlo. Mohol by si nám teda poslať niečo na jedenie, prosím?“
Deti chvíľu čakali, ale nič sa nestalo. Prešlo niekoľko hodín. Nastal čas večere. Joanne rozmýšľala, čo neurobila dobre. Boh predsa nemôže meškať! Deti boli stále viac hladné. Mama sa v spálni ďalej modlila a plakala.
Potom Joanne víťazoslávne vyhlásila: „Už viem, čo sme zanedbali! Boh si myslí, že mu neveríme, pretože sme neprestreli stôl.“
Povedala sestre, aby priniesla z kuchyne príbory. Deti prestreli stôl a posadali si na stoličky. „Prepáč nám to, Bože,“ modlila sa Joanne. „Mohol by si nám teraz už poslať nejaké jedlo? Sme pripravení!“
Ale nič sa nestalo. Deti šli v ten večer spať s prázdnymi žalúdkami. Skoro ráno sa zobudili a začali sa pripravovať do školy. Nemali žiadne jedlo na raňajky, ani peniaze, za ktoré by si mohli kúpiť obed. „Netráp sa kvôli tomu, mami,“ pošepkala Joanne mame.
Keď deti otvorili vchodové dvere, čakala ich tam veľká škatuľa plná potravín. S veľkým nadšením zavolali mamu k dverám. Nemohli uveriť vlastným očiam. Veľmi sa z toho tešili. „Anjeli len trochu meškali!“ poznamenala Joanne.
V tom momente Joanne vedela, že Boh žije, počuje jej modlitby a odpovedá na ne. Joanne Kim je teraz matkou štyroch detí. Spolu so svojím manželom Jonom, ktorý je zubným lekárom, pracujú ako misionári v Mongolsku.
Joanne je po zázraku s jedlom presvedčená, že anjeli sú kórejskej národnosti. „A poviem vám, prečo som presvedčená, že anjeli sú Kórejci,“ povedala Joanne. „Všetko jedlo, čo nám priniesli, bolo kórejské – ryža, kimchi i morské chaluhy na polievku.“
Zdroj: www.dobreranko.sk