Štedrosť

„A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.“ (Mar. 12, 42-44)

Jedného dňa zaklopal na dvere sirotinca v Bristoli malý chlapček. Vyzeral ako sirota. V ruke pevne zvieral jeden šiling. „To je pre vaše dievčatá, ktoré bývajú v sirotinci,“ povedal, keď mu George Müller otvoril dvere. „Našiel som prsteň a keď som ho vrátil jeho majiteľke, dala mi jeden šiling za to, že som bol čestný.“
Jedna žena z Bristolu poslala päť šilingov s poznámkou, že si kúpila nové šaty. Nekúpila si však drahé a luxusné, aké bola zvyknutá kupovať, ale vybrala si najjednoduchšie. Päťšilingov, ktoré ušetrila, sa rozhodla darovať sirotám.
Inokedy Georga zastavilo jedno dievčatko a natešene mu povedalo: „To je pre vás. Teta mi poslala peniaze k narodeninám, ale ja vám ich chcem dať na náš nový domov.“ Dievčatko mu podalo šesť penny. Poďakoval jej a doma zaznamenal do účtovnej knihy. Všetky dary, či malé alebo veľké, si vážil rovnako. Práve tento malý dar od dievčatka ho presvedčil, že je načase pustiť sa do stavby nového a väčšieho sirotinca.

Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť. MarcusTullius Cicero

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

 

Denník

„Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení, vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.“ (Jak. 1, 2.3)

Elisa utrpela úraz, pri ktorom si vykĺbila jabĺčko na kolene. V tom čase sa tiež rozišla so svojím dlhoročným priateľom. Bola sklamaná a znechutená. Začala si písať denník. Rozhodla sa, že každý deň si zapíše jednoduché maličkosti, ktoré jej urobili radosť. Napríklad že je vďačná za čistú vodu a slnko, ktoré jej svieti cez okno do izby.

Jedného dňa si všimla, že v miske na jedlo pre psa sa hemžia mravce. Zhnusila sa. V duchu si povedala, že nenávidí mravcov. Potom si však spomenula na denník. Pozrela sa bližšie na tie malé stvorenia. Chvíľu pozorovala, ako pekne spolu pracujú a ako usilovne znášajú potravu, ktorá bola často väčšia než oni.Do denníka si poznamenala: „Ďakujem za lekciu od mravcov.“

Postupne sa učila nachádzať radosť v ďalších negatívnych okolnostiach. Keď ju niekto kritizoval, napísala si: „Ďakujem za kritické slová, pretože ma posúvajú dopredu a učia ma byť lepším človekom.“ Keď dostala chrípku, zareagovala slovami: „Keď som kvôli chorobe stratila hlas, ďakovala som Bohu, že môžem lepšie a viac počúvať svojich študentov.“

Keď ste vďační, zmizne hnev a strach a objaví sa hojnosť. Tony Robbins

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

 

Oldakrz

„Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!“

Nerozumiete tomu nadpisu? Skúste si to čudné slovo prečítať odzadu.
Zrkadlo je zvláštna vec. Môžete v ňom vidieť seba, ale tiež pozorovať spolužiačku v poslednej lavici. Šoférovať bez zrkadla je takmer nemožné. Tento vynález umožňuje šoférom sledovať premávku vzadu i po oboch stranách vozidla. Zrkadlo dokáže odrážať slnečné lúče a smerovať ich do rôznych strán a uhlov. Zrkadlo používa aj váš zubný lekár, keď vám hlási nepríjemnú správu, že „päťka vpravo dolu kaz“. Zrkadlo je veľmi dôležitá vec, pretože nám podáva cenné informácie o nás samých aj o našom okolí.
Ako však nastaviť zrkadlo tak, aby sme videli, aké je naše vnútro a čo máme v srdci?

Aby si bol krásny, zastav sa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. Horatius

 

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková Marcela

Vyznanie

„My milujeme, lebo on nás miloval prvý.“ (1. Ján. 4, 19)

Štvorročný vnúčik príde za svojou babkou s prosbou: „Babka, prosím, kľakni si.“

Babke akosi nedochádza, čo od nej vnúčik žiada. Nechápavo hľadí na chlapca. A tak Dávidko nalieha: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babka stále nechápe, ale pretože vnúčik nalieha, tak si k nemu pomaly kľakne.

Keď je už na kolenách, Dávidko sa k nej nakloní a rovno do ucha – tak aby to nikto na svete nepočul – jej celkom potichu zašepká: „Babka, ty si moja najväčšia láska!“

Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy. Karel Čapek

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Múdrosť sveta

„“

Stará rozprávka hovorí o mladom vedychtivom kráľovi, ktorý si zavolal k sebe všetkých učencov svojej ríše a poveril ich osobitnou úlohou. Mali pre kráľa spísať všetky múdrosti sveta. Po štyridsaťročnom úsilí predložili kráľovi výsledok – tisíczväzkové dielo. Kráľ, ktorý medzitým zostarol a už mal šesťdesiat rokov, povedal: „Tisíc kníh už neprečítam. Skráťte to a obmedzte sa iba na to podstatné!“ Učenci pracovali ďalších desať rokov a dejiny ľudstva zhrnuli do sto zväzkov. Na to kráľ povedal: „Aj to veľa. Veď mám už sedemdesiat rokov! Napíšte iba to podstatné.“

A tak učencom nezostávalo nič iné, než sa znovu pustiť do usilovnej práce. Zhrňovali, zovšeobecňovali, obmedzovali sa iba na to najdôležitejšie, až napokon dali dohromady jednu knihu. Ale v tom čase bol už kráľ na smrteľnej posteli. Chcel sa z práce svojich vedcov konečne dozvedieť aspoň to najzávažnejšie. Predstúpil teda vedúci skupiny mudrcov a zhrnul najpodstatnejšie z celej histórie ľudstva do dvoch viet: „Žili, trpeli a umierali. Čo však stále platí a zostáva – je láska.“

Keby na zemi vládla láska, nepotrebovali by sme zákony. Aristoteles

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková