„Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (Ján 14, 8-9)

Malý syn pokorného a Bohu odovzdaného kazateľa ochorel. Keď chlapec podstúpil celý rad odborných vyšetrení, lekári oznámili otcovi šokujúcu správu – jeho syn trpí nevyliečiteľnou chorobou. Aj keď chlapec uveril Ježišovi a prijal ho za svojho Spasiteľa, kazateľ nevedel, ako mu povedať, že čoskoro zomrie. Veľmi sa modlil, aby mu Boh pomohol a Duch Svätý dal tie správne slová. A potom sa s ťažkým srdcom vybral za chlapcom do nemocnice. Sadol si k nemu na posteľ. Najprv mu prečítal niečo z Biblie a potom sa s ním pomodlil. Veľmi jemne mu povedal, že lekári robia, čo môžu, ale všetko, čo mu sľubujú, je len niekoľko dní života. Potom bude dlho spať, až kým sa Ježiš nevráti druhýkrát na našu zem.

„Nebojíš sa stretnúť sa s Ježišom, chlapče?“ spýtal sa zbožný otec.

Chlapec so slzami v očiach statočne odpovedal: „Nie, nebojím sa, ak je taký, ako si ty, otec.“

 

„Môj život maľuje mojim susedom portrét Ježiša Krista.“ (Peter Homes)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.“ (Rim. 2, 13)

Keď začal misionár Ludwig Nommensen pracovať medzi kmeňmi Batak v juhovýchodnej Ázii, náčelník dediny mu dal dva roky na to, aby sa naučil ich zvyky a presvedčil ich o tom, že posolstvo, ktoré prináša, sa oplatí počúvať. Keď sa určený čas skončil, náčelník sa ho spýtal: „Čím sa vlastne kresťanstvo vo svojich morálnych hodnotách líši od tradicií a pravidiel kmeňa Batak? Vieme, čo je pravda, pretože aj my máme zákony, ktoré hovoria, že nesmieme kradnúť, klamať ani si vziať susedovu ženu.“

„To je pravda,“ odpovedal misionár, „ale môj Pán mi dáva silu, ktorú potrebujem, aby som tieto zákony mohol dodržiavať.“

Náčelník zostal prekvapený. „Naozaj môžeš môj ľud naučiť žiť lepšie?“ spýtal sa.

„Nie, ja to nedokážem. Ale ak uveria a prijmú Ježiša Krista, Boh im dá silu robiť to, čo je správne.“

A tak mohol misionár zostať v dedine ďalších šesť mesiacov. Nommensen kázal evanjelium a učil dedinčanov, ako Duch Svätý pôsobí v živote tých, ktorí mu uveria. Keď čas uplynul, náčelník mu povedal: „Môžeš zostať dlhšie. Tvoje náboženstvo je lepšie ako naše, pretože tvoj Boh chodí s ľuďmi a dáva im silu robiť dobré veci, ktoré od nich žiada.“

„Najhlbší dojem na iných zanechá svätý život. Maják predsa netrúbi, len svieti.“ (D. L. Moody)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“

Mama písala pri stole listy a jej malá dcérka sa hrala vo vedľajšej izbe s bábikou. Po nejakej chvíli zavolala mama svoju dcérku, aby prišli k nej a sadla si jej na kolená. Dievčatko povedalo: „Mami, som taká rada, že si ma zavolala k sebe. Mám ťa tak veľmi rada.“

„Ty ma máš rada, zlatko moje?“ spýtala sa mama a nežne objala svoju päťročnú dcérku. „Mám radosť z toho, že ma máš rada. Dúfam, že si sa necítila sama, kým som písala list. Zdalo sa mi, že sa s bábikou krásne spolu hráte.“

„Bolo nám spolu dobre, ale už ma prestáva baviť stále jej vravieť, že ju mám rada. Ona mi to nikdy nevráti.“

„Je toto dôvod, prečo máš rada mňa?“

„To je len jeden dôvod, mami, ale nie ten najlepší.“

„A aký je ten najlepší?“

Jej žiarivé modré očká zvážneli, keď odpovedala: „Ach, mami, ty to netušíš? Mám ťa rada. Veď ty si ma mala rada a starala si sa o mňa už vtedy, keď som ja bola ešte príliš malá na to, aby som ti tvoju lásku opätovala.“

Aj Pán Boh nás mal rád skôr, ako sme dokázali jeho lásku opätovať. Ba dokonca aj vtedy, keď sme o ňom ešte nič nepočuli, alebo ho vedome odmietali. Dnes, keď to vieme, máme príližitosť vyjadriť mu za to svoju vďačnosť a jeho lásku mu opätovať.

„Na to, aby človek dobre videl, nestačí mať otvorené len oči. Treba otvoriť aj srdce.“ (P. Cezanne)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„A presvedčený som, moji bratia, i ja sám o vás, že ste i sami plní dobroty naplnení súc každou známosťou, môžuc i napomínať druh druha.“ (Rim. 15, 14)

Písmo sväté nás často nabáda, aby sme pestovali dobré vlastnosti a pozitívne, radostné myslenie. Nie vždy sa nám to darí. Ako však zistíme, čím je naplnené naše vnútro?

Predstavte si špongiu, ktorú na chvíľu ponoríte do vody. Keď ju vyberiete a čo i len jemne stlačíte, začne z nej tiecť voda. Hneď viete, čím je naplnený jej vnútrajšok.

To isté platí aj o nás – ľuďoch. Keď sme pod tlakom problémov, veľmi ľahko zistíme, čím je naplnené naše vnútro.

„Ľudia sa podobajú na vrecúškový čaj – nevedia, aký potenciál v sebe ukrývajú, kým sa neocitnú v horúcej vode.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.“ (Ján 14, 10-11)

Staršieho muža, ktorý si pestoval hlboký, priateľský vzťah s Ježišom, raz v jeho dome navštívil neveriaci priateľ. Po nejakej chvíli sa téma ich rozhovoru zvrtla na náboženstvo a vieru. Keď o svojom spasení, neveriaci priateľ posmešne poznamenal: „Nejde o niekoľko minút neskôr si si protirečil tým, že si povedal, že ty žiješ v ňom. Ako je to teda?“

Veriaci muž podišiel ku kozubu a vzal do ruky kutáč. Potom povedal: „Dám tento kutáč do ohňa. Budem ho tam držať dovtedy, kým sa nerozžeraví.“

Po chvíli bol železný koniec kutáča celý červený. Ukázal ho priateľovi a pokračoval: „Určite súhlasíš s tým, že teraz je oheň v tomto kutáči a súčasne je aj kutáč v ohni! A presne tak isto som ja v Kristovi – a Kristus vo mne!“

„Kristus je vždy v všade prvý a posledný. Má byť s nami nielen na začiatku a na konci našej cesty, ale na každom kroku.“ (E. G. Whiteová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11