„Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.“ (Rim. 2, 13)
Keď začal misionár Ludwig Nommensen pracovať medzi kmeňmi Batak v juhovýchodnej Ázii, náčelník dediny mu dal dva roky na to, aby sa naučil ich zvyky a presvedčil ich o tom, že posolstvo, ktoré prináša, sa oplatí počúvať. Keď sa určený čas skončil, náčelník sa ho spýtal: „Čím sa vlastne kresťanstvo vo svojich morálnych hodnotách líši od tradicií a pravidiel kmeňa Batak? Vieme, čo je pravda, pretože aj my máme zákony, ktoré hovoria, že nesmieme kradnúť, klamať ani si vziať susedovu ženu.“
„To je pravda,“ odpovedal misionár, „ale môj Pán mi dáva silu, ktorú potrebujem, aby som tieto zákony mohol dodržiavať.“
Náčelník zostal prekvapený. „Naozaj môžeš môj ľud naučiť žiť lepšie?“ spýtal sa.
„Nie, ja to nedokážem. Ale ak uveria a prijmú Ježiša Krista, Boh im dá silu robiť to, čo je správne.“
A tak mohol misionár zostať v dedine ďalších šesť mesiacov. Nommensen kázal evanjelium a učil dedinčanov, ako Duch Svätý pôsobí v živote tých, ktorí mu uveria. Keď čas uplynul, náčelník mu povedal: „Môžeš zostať dlhšie. Tvoje náboženstvo je lepšie ako naše, pretože tvoj Boh chodí s ľuďmi a dáva im silu robiť dobré veci, ktoré od nich žiada.“
„Najhlbší dojem na iných zanechá svätý život. Maják predsa netrúbi, len svieti.“ (D. L. Moody)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11