„Nenáhli svojimi ústami, a tvoje srdce nech sa neponáhľa vyniesť slovo pred Bohom, pretože Boh je na nebesiach, a ty si na zemi, preto nech je tvojich slov málo.“ (Kaz. 5, 2)

Návštevník zoologickej záhrady si všimol, že jeden ošetrovateľ ticho plače v kúte klietky. Keď sa spýtal, čo sa stalo, dozvedel sa, že v noci zomrel slon. „Mal ho veľmi rád, však?“ pýtal sa ďalej návštevník.

„Nie je to celkom pravda,“ povedal mu. „Ten chlapík plače preto, lebo dostal za úlohu vykopať mu hrob!“

***

Jedna rodina sa ponáhľala do nemocnice, aby im urobili výplach žalúdka. „Určite sme sa otrávili!“ kričali, keď v panike dobehli do nemocnice. „Mačka, ktorej sme dali zvyšky z obeda, náhle dostala žalúdočné kŕče a začala sa zvíjať!“

„Hovorila som ti, že tie huby sú čudné!“ kričala žena.

Aj keď nemali žiadne badateľné zdravotné problémy, lekár si ich nechal pre istotu v nemocnici na pozorovanie. Keď sa po niekoľkých hodinách vrátili domov, našli mačku úplne v poriadku a vedľa nej päť malých mačiatok!

Unáhlené rozhodnutia niekedy dostanú ľudí do veľmi smiešnych situácií. Inokedy to však môže byť trápne alebo aj veľmi nebezpečné. Práve preto by sme si mali dávať pozor a rozlišovať, čo je skutočnosť a čo sa nám len prvý pohľad zdá.

 

„Nepodľahnúť nikdy ilúzii nie je v ľudských silách. V ľudských silách je však nedať sa zdrviť dezilúziou. (A. Pridal)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9