Ako si nerobiť starosti

„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat. 6,34)

Možno ste už počuli príbeh o človeku, ktorý si neustále robil starosti. Jeho priatelia sa oňho čoraz viac strachovali. Čo ak to jeho telo nevydrží a zomrie? Začali sa starostiť o jeho starosti! Raz tohto človeka stretol na ulici jeden z jeho priateľov a všimol si, že má úplne odlišný výraz tváre. Vyzeral vyrovnane a spokojne.

„Čo sa stalo? Vyzeráš úplne inak!“ spýtal sa ho prekvapene.

„Konečne som vyriešil svoje trápenie,“ odpovedal muž.

„To je úžastné. A ako sa ti to podarilo?“

„Najal som si človeka, ktorý sa bude starať a obávať namiesto mňa.“

„O čomsi takom počujem prvýkrát. A to mu aj platíš?“

„Tisíc eur mesačne,“ znela odpoveď.

„Tisíc eur? Ale kde na to vezmeš?“

„Neviem,“ odpovedal muž, „s touto vecou sa musí starostiť už on.“

Je hlúposť najať si človeka, ktorý by sa staral za nás. Je nezmysel myslieť si, že nejaký človek môže za nás povedzme jesť. A napriek tomu sa v duchovnej oblasti stalo bežnou praxou, že sa spoliehame na niekoho, kto za nás bude študovať Bibliu, modliť sa i hľadať Hospodina.

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

Dôvod na vďačnosť

„ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi,“ (Ef. 5,20)

Jedného dňa Charlesa H. Spurgeona okradli na frekventovanej londýnskej ulici. Keď sa vrátil domov a vyrozprával svojej manželke, čo sa mu stalo, dodal: „Ty chceš ďakovať Bohu za to, že ti niekto ukradol peniaze?“

„Nie, moja drahá,“ odpovedal Charles a začal vypočítavať dôvody, za čo všetko je vďačný. „Po prvé, som vďačný za to, že zlodej si vzal len moje peniaze, nie môj život. Po druhé, som vďačný za to, že väčšinu peňazí som nechal doma, a tak ma o veľa neokradol. Po tretie, som vďačný Bohu za to, že tým zlodejom som nebol ja!“

„Je to hrozné, ak je človek vďačný a nemá komu poďakovať, ak v srdci cíti bážeň a nemá koho uctievať.“ (Phillip Yancey)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

Staré dobré hradby Jericha

„Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“ (2. Tim. 2,15)

Kazateľ navštívil chlapčenskú triedu nedeľnej školy náboženstva, aby zistil, čo sa chlapci učia.

„Kto zbúral hradby Jericha?“ zaujímalo ho.

„My sme to neboli, pane!“ odpovedali chlapci.

„To je v tejto triede normálne?“ obrátil sa na učiteľa.

„Sú to čestní chlapci a ja im verím,“ bránil ich učiteľ.

„Dám ruku do ohňa, že nikto z nich by niečoho takého nebol schopný.“

Frustrovaný a skľúčený došiel kazateľ za riaditeľom nedeľnej školy a porozprával mu o svojej návšteve v triede a odpovedi, akej sa mu dostalo.

„Brat môj, poznám toho učiteľa už dlhý čas. A vlastne aj jeho triedu,“ odpovedal mu riaditeľ. „Keď hovoria, že to nemajú na svedomí, verím im.“

Kazateľ celú vec predniesol pred výborom zboru. Po dvoch hodinách diskusie výbor dospel k záveru: „Brat kazateľ, pripadá nám zbytočné zaoberať sa takou maličnosťou. Sme ochotní uhradiť škodu, ktorá vznikla, z fondu opráv.“

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

Ťažká úloha

„Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu v žatve.“ (Prísl. 6,6-8)

Bol raz jeden mravec, ktorý mal pocit, že ho druhí využívajú. Myslel si, že je preťažený a prepracovaný. Dostal totiž pokyn preniesť kúsok slamy cez rozsiahlu betónovú plochu. Slama bola taká dlhá a ťažká, že sa pod jej váhou neraz zapotácal. Mravcovi sa zdalo, že to neprežije. Keď ho už ťarcha bremena takmer premohla, začal si lámať hlavu nad tým, či život vôbec stojí za to. Medzitým však prišiel na miesto, kde bola v betóne veľká štrbina. Cez túto štrbinu neviedol nijaký mostík, po ktorom by mohol prejsť na druhý stranu. Bolo celkom jasné, že ísť cez túto veľkú „priepasť“ by bola hotová smrť. A tak tam stál celkom bezradný. Potom dostal nápad. Opatrne položil svoju slamku cez štrbinu v betóne a bezpečne po nej prešiel na druhú stranu. Jeho ťažký náklad sa zrazu zmenil na výborného pomocníka. Bremeno sa stalo požehnaním.

„Ťažkosť a radosť sú rodní bratia.“ (Tim Hansel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.“ (Mat. 11, 28-30)

Nekonečné tréningy

„Svojou trpezlivosťou si dobyte svoje duše!“ (Luk. 21,19)

Predtým, než sa Greg Louganis stal olympionikom, každý zo svojich skokov do vody realizoval asi 3 000-krát. Kim Zmeskalová urobila každé salto vo svojej gymnastickej zostave najmenej 20 000-krát a Janet Evansová prebehla viac než 240 000 kôl. Tréning – to vôbec nie je niečo ľahké a jednoduché. Plavci naplávu v priemere 15 km denne a plávajú rýchlosťou 8 km/h. Možno sa vám to nezdá veľká rýchlosť, ale tep srdca sa im pri tom zvýši v priemere na 160 úderov za minútu. Predstavte si, že to máte robiť štyri hodiny denne! Maratónski bežci prebehnú za týždeň v priemere 250 km rýchlosťou 16 km/h. Pri tréningu musia pamätať na dva dôležité princípy: Tréningové dávky sa môžu zvyšovať len pomaly a postupne a športovec sa musí zamerať na jeden šport. Preto napríklad vzpierači nebehajú šprint a basketbalisti neplávajú.

„Vedomie povinnosti dodáva človeku ohromnú silu.“ (France)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4