„Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu v žatve.“ (Prísl. 6,6-8)
Bol raz jeden mravec, ktorý mal pocit, že ho druhí využívajú. Myslel si, že je preťažený a prepracovaný. Dostal totiž pokyn preniesť kúsok slamy cez rozsiahlu betónovú plochu. Slama bola taká dlhá a ťažká, že sa pod jej váhou neraz zapotácal. Mravcovi sa zdalo, že to neprežije. Keď ho už ťarcha bremena takmer premohla, začal si lámať hlavu nad tým, či život vôbec stojí za to. Medzitým však prišiel na miesto, kde bola v betóne veľká štrbina. Cez túto štrbinu neviedol nijaký mostík, po ktorom by mohol prejsť na druhý stranu. Bolo celkom jasné, že ísť cez túto veľkú „priepasť“ by bola hotová smrť. A tak tam stál celkom bezradný. Potom dostal nápad. Opatrne položil svoju slamku cez štrbinu v betóne a bezpečne po nej prešiel na druhú stranu. Jeho ťažký náklad sa zrazu zmenil na výborného pomocníka. Bremeno sa stalo požehnaním.
„Ťažkosť a radosť sú rodní bratia.“ (Tim Hansel)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13
„Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké.“ (Mat. 11, 28-30)