„A stalo sa, keď dokončil Ježiš tieto reči, že žasly zástupy nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako ich zákonníci.“ (Mat. 7,28-29)

O známom anglickom hercovi Macreadym koluje správa, že raz za ním prišiel jeden vynikajúci kazateľ s takouto prosbou: „Bol by som veľmi rád, keby ste mi niečo vysvetlili.“

„Nuž, čo by to malo byť?“ spýtal sa herec. „Neviem si predstaviť, čo by som ja mohol vysvetliť kazateľovi.“

„V čom spočíva rozdiel medzi mnou a vami? Večer čo večer vystupujeme na javisko a hráte pred davmi ľudí vymyslené historky a ľudia idú za vami, nech sa objavíte kdekoľvek. Ja kážem životne dôležité a nemenné pravdy, no nepamätám si, kedy naposledy ma počúvali také davy ľudí.“

„To je celkom jednoduché,“ odpovedal Macready. „Poviem vám, aký je rozdiel medzi vami a mnou. Ja predstavujem to, čo je vymyslené, akoby to bola pravda; vy predstavujete to, čo je pravda, akoby to bolo vymyslené.“

„Každý človek má tri charaktery: ten, ktorý predstiera, ten, ktorý má a ten, o ktorom sa domnieva, že ho má.“ (A. Carr)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.“ (Ján 14, 10.11)

Staršieho muža, ktorý si pestoval hlboký, priateľský vzťah s Ježišom, raz v jeho dome navštívil neveriaci priateľ. Po nejakej chvíli sa téma ich rozhovoru zvrtla na náboženstvo a vieru. Keď v istej súvislosti veriaci muž citoval Gal 2,20 a vydal svedectvo o svojom spasení, neveriaci priateľ posmešne poznamenal: „Nejde mi to akosi dokopy. Najprv si povedal, že Kristus žije v tebe. Len o niekoľko minút neskôr si si protirečil tým, že si povedal, že ty žiješ v ňom. Ako je to teda?“ Veriaci muž podišiel ku kozubu a vzal do ruky kutáč. Potom povedal: „Dám tento kutáč do ohňa. Budem ho tam držať dovtedy kým sa nerozžeraví.“ Po chvíli bol železný koniec kutáča celý červený. Ukázal ho priateľovi a pokračoval: „Určite súhlasíš s tým, že teraz je oheň v tomto kutáči a súčasne je aj kutáč v ohni! A presne tak isto som ja v Kristovi – a Kristus vo mne!“

„Kristus je vždy a všade prvý a posledný. Má byť s nami nielen na začiatku a na konci našej cesty, ale na každom kroku.“ (E. G. Whiteová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

„Ale ty, ó, Hospodine, si štítom vôkol mňa, si mojou slávou a ten, ktorý povyšuješ moju hlavu. Ja ľahnem a budem spať i prebudím sa, lebo ma Hospodin podporuje. Nebudem sa báť mnoho tisíc ľudí, ktorí sa vôkolkladú proti mne.“ (Žalm 3, 4.6.7)

Pred mnohými rokmi vzal kapitán jedného zaoceánskeho parníka na plavbu z Liverpoolu (Anglicko) do New Yorku (USA) aj svoju malú osemročnú dcérku. Raz v noci, keď všetci pasažieri spali, sa loď dostala do búrkového pásma. Silný vietor vzdúval obrovské vlny, ktoré narážali na prednú časť lode. Loď sa pri každom náraze nebezpečne nakláňala a všetky neupevnené predmey sa kĺzali sem a tam. Cestujúci sa zobudili. V strachu vyskočili z postelí, obliekli sa a vybehli zo svojich kajút, pretože si uvedomovali hroziace nebezpečenstvo. Na lodi nastal zmätok a ruch, ktorý zobudil aj dcérku kapitána. Keď si uvedomila, aká trma-vrma je na lodi, vykríkla: „Čo sa deje?“ Ľudia, ktorí stáli nablízku, jej vysvetlili, že na mori je búrka. Spýtala sa ich: „Je môj otec na lodi? Stojí pri kormidle?“ Keď ju ubezpečili o tom, že jej otec je na lodi a stojí pri kormidle, spokojne si ľahla na vankúš a napriek burácajúcemu vetru a vysokým vlnám o chvíľu tvrdo zaspala.

„Neexistuje nijaká situácia, v ktorej by nebolo bezpečné dôverovať Bohu. (J. Oswald Sanders)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10

„Hnevajte sa a nehrešte, slnko nech nezapáda nad vaším rozhnevaním sa, ani nedávajte miesta diablovi.“ (Efež. 4, 26.27)

Cestujúci na palube lietadla, ktoré letelo z Viedne do Paríža cez Frankfurt, poprosil letušku, aby ho pred Frankfurtom zobudila, pretože tam vystupuje. Pasažier sa však zobudil až vo chvíli, keď lietadlo pristávalo v Paríži. Doslova rozzúrený si zavolal letušku a žiadal o vysvetlenie. Letuška sa snažila na svoje ospravedlnenie niečo povedať, ale upokojiť dotyčného pána sa jej veru nepodarilo. Keď konečne vystúpil, druhá letuška sa prihovorila svojej kolegyni: „Páni, ten bol ale nazlostený!“ „Ak si myslíš, že bol nazlostený,“ povedala tá prvá, „mala by si vidieť muža, ktorého som namiesto neho vysadila vo Frankfurte!“

„Zlostiť sa znamená pomstiť chyby iných na sebe. (B. Disraeli)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10

„A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou, buď službu, verný v službe, buď ten, kto učí, v učení, buď kto napomína, v napomínaní, ten, kto sa sdieľa, v prostote, kto je predstavený, v pilnosti, kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne. (Rim. 12, 6-8)

Staršia žena, vdova, ktorej nohy už tak neslúžili, chcela nejakým spôsobom slúžiť Ježišovi. Nemohla chodiť a roznášať časopisy ani iným ľuďom rozprávať o Kristovi. Počas modlitby dostala nápad – rozhodla sa, že bude hrať na klavíri. Hneď na druhý deň uverejnila v miestnych novinách takýto krátky inzerát: „Klaviristka zahrá cez telefón piesne pre tých, ktorí sú chorí a zarmútení. Služba je zadarmo.“ Pridané bolo aj číslo telefónu. Keď jej niekto zavolal, opýtala sa: „Ktorú pieseň si želáte zahrať?“ Počas niekoľkých mesiacov mala príležitosť zahrať stovkám smutných a osamelých ľudí. Často sa stávalo, že jej povedali aj o svojom trápení a žiali a ona ich mohla povzbudiť a pomôcť im. Neskôr o tom povedala: „Táto služba bola najužitočnejšou a najvďačnejšou vecou, akú som v živote robila.“

„Ľuďom nechýba sila, ale vôľa.“ (Victor Hugo)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10