„A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou, buď službu, verný v službe, buď ten, kto učí, v učení, buď kto napomína, v napomínaní, ten, kto sa sdieľa, v prostote, kto je predstavený, v pilnosti, kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne. (Rim. 12, 6-8)
Staršia žena, vdova, ktorej nohy už tak neslúžili, chcela nejakým spôsobom slúžiť Ježišovi. Nemohla chodiť a roznášať časopisy ani iným ľuďom rozprávať o Kristovi. Počas modlitby dostala nápad – rozhodla sa, že bude hrať na klavíri. Hneď na druhý deň uverejnila v miestnych novinách takýto krátky inzerát: „Klaviristka zahrá cez telefón piesne pre tých, ktorí sú chorí a zarmútení. Služba je zadarmo.“ Pridané bolo aj číslo telefónu. Keď jej niekto zavolal, opýtala sa: „Ktorú pieseň si želáte zahrať?“ Počas niekoľkých mesiacov mala príležitosť zahrať stovkám smutných a osamelých ľudí. Často sa stávalo, že jej povedali aj o svojom trápení a žiali a ona ich mohla povzbudiť a pomôcť im. Neskôr o tom povedala: „Táto služba bola najužitočnejšou a najvďačnejšou vecou, akú som v živote robila.“
„Ľuďom nechýba sila, ale vôľa.“ (Victor Hugo)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10