Boh je Stvoriteľ

„… Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“ (Zjavenie 14,7)

Vedel si, že existuje druh včely, ktorý sa dezinfikuje pri návrate do úľa? Natiera vchod do úľa živicou, aby sa pri návrate dnu o ňu obtrela a zbavila sa baktérií. Podobne ako si dnes my po príchode domov, do školy alebo do obchodu dezinfikujeme ruky.

Ak si sa už niekedy buchol do hlavy, potom vieš, že to poriadne bolí. Ďatľa hlava nebolí, aj keď zobákom búcha do stromu celý deň. Pán Boh mu stvoril lebku ako špongiový pancier, aby ochránila mozog pred otrasmi.

Bociany v septembri odlietajú do teplých krajín prečkať zimu. Na jar sa z Afriky vracajú naspäť, do toho istého hniezda. Nemajú v mobile GPS, ani mapu v ruksaku, ale bezpečne trafia na to isté miesto, odkiaľ na jeseň odišli. Túto orientačnú schopnosť dostali už pri stvorení.

Prúdový pohon sa používa hlavne v lietadlách, ale prvý ho nevynašli ľudia. Rovnakým spôsobom sa pohybujú aj chobotnice, medúzy a mnoho ďalších zvierat. Naučil ich to Stvoriteľ.

Niektoré mravce chovajú vošky tak, ako ľudia chovajú ovce alebo kravy. Postavia pre nich stajne a doja ich. Chutí im totiž medovica, ktorú vošky vyrábajú. Mravce maškrtia veľmi radi, rovnako ako ty. Dokážu odniesť 50-násobok svojej váhy. To je ako keby si ty odniesol naraz 50 kamarátov.

Svište v Alpách kosia trávu, sušia ju na Slnku a seno odkladajú do nory na zimu.

Osy a sršne vyrábajú z dreva papier a používajú ho na stavbu hniezda. Neučili sa to v škole ani nevideli návod na internete. Boh ich takých stvoril.

Keď pôjdeš na vyšetrenie ultrazvukom alebo uvidíš ponorku, spomeň si, že veľryby a netopiere používajú túto technológiu k orientácii už od stvorenia. Volá sa sonar.

Chameleón mení farbu svojej kože podľa prostredia okolo alebo podľa nálady. Aj on je dôkazom, že Boh má rád farby .

Okolo teba je mnoho dôkazov o tom, že nás stvoril niekto veľmi múdry a láskavý. Nebola to iba náhoda. Stvoril aj teba a tiež ti dal jedinečné schopnosti a dary, ktoré nemá nikto iný.

Zdroj: Modlitebný týždeň pre mladšie deti.

Uhlie

„Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho najdeš.“ (Kaz. 11,1)

Istý muž rozprával príbeh o tom, že neďaleko zastávky, kde vystupoval na ceste do práce, bola skládka uhlia, ohradená vysokým plotom. Okolo prechádzala železničná trať. Každý deň po nej prešlo niekoľko nákladných vlakov. Tento muž si neraz všimol, že majiteľ dvora, kresťan, prehadzuje veľké kusy uhlia cez plot na rôzne miesta blízko trate. Bol to naozaj zvláštny zvyk, ktorý si nevedel vysvetliť. Jedného dňa sa preto spýtal toho muža, prečo to robí. Muž mu súcitným hlasom odpovedal: „Na druhej strane ulice býva chudobná staršia žena, o ktorej viem, že jej dôchodok nepostačuje na to, aby si kúpila toľko uhlia, koľko na zimu potrebuje. Napriek tomu sa snaží postarať sa o seba sama. Keď prejde vlak, žena sa vyberie popri trati a zbiera kusy uhlia, o ktorých si myslí, že vypadli z nákladných vagónov za lokomotívou. Už dobre nevidí a neuvedomuje si, že parné lokomotívy už dávno nahradili dieselové lokomotívy. Nechcem ju sklamať, preto vždy hodím niekoľko kusov uhlia cez plot, aby mala čo nájsť.“

Mať citlivé srdce pre potreby druhých je veľmi dôležité. Aby sme im však vedeli pomôcť, niekedy musíme byť naozaj vynaliezaví.

Láskavosť je jazyk, ktorý počuje aj hluchý a rozumie aj nemý.“ (Seneca)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 12

O čo prosiť?

„…daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby mal pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval. Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.“ (2. Kor. 12, 7b.8.9)

Vo francúzskych Pyrenejách je miesto, akási kaplnka v prírode, kde ľudia prichádzajú, aby sa modlili za uzdravenie. Po druhej svetovej vojne sa tam objavil vojnový veterán, ktorý vo vojne prišiel o nohu.

Ako tak kríval po chodníku cestou do kaplnky, niekto povedal: „Pozrite na toho hlupáka! Azda si len nemyslí, že mu Boh vráti nohu!?“

Muž začul uštipačnú poznámku, otočil sa k tomuto človeku a povedal: „Nečakám, pravdaže, že mi Boh vráti nohu. Idem ho poprosiť, aby mi pomohol žiť bez nej!“

Na niektoré naše modlitby Pán Boh odpovedá aj takým spôsobom, že nám dá silu, aby sme danú situáciu zvládli. Len on predsa vie, čo je pre nás najlepšie.

 

„Človek bez modlitby je ako strom bez koreňov.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 12

 

Rodičia

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“ (Rim. 5,8)

Možno ste počuli o tragickej udalosti, ktorá sa stala v jednom malom americkom meste. Obyvatelia tohto mestečka boli upozornení, aby sa skryli v úkrytoch, pretože sa blíži tornádo. V meste žili aj mladý manželský pár s malým dieťaťom. Uvedomujúc si, že tornádo sa rýchlo blíži a oni už nestihnú dobehnúť do úkrytu, položili svoje malé dieťa v obývačke na podlahu a prikryli ho vlastnými telami.

Tornádo zasiahlo obrovskou ničivou silou celé mesto a všetky domy zaradom zrovnalo so zemou. Keď na ďalšie ráno záchranári kontrolovali zničené domy, začuli tlmený plač. Pod troskami našli mŕtve telá dvoch mladých rodičov, pod ktorými bolo v bezpečí ukryté ich malé dieťa.

„Ľudský život má nesmiernu cenu lásky.“ (Vladislav Vančura)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14