Citáty

Hospodin ho nato oslovil: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“

Prvá kniha kráľov 17,2-4

Boh odpovedá na modlitbu svojím spôsobom, nie naším.

John Galsworthy

Modlitba za anjelov

V nedeľu ráno zjedli posledné jedlo. Joanne mala vtedy deväť rokov. Bývala so svojou mamou a súrodencami v americkom štáte Oregon. Otec ich opustil, keď sa mama rozhodla stať kresťankou a členkou Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Do Spojených štátov imigroval z Južnej Kórey. Svojej manželke dal jasne najavo, že ak si zvolí kresťanského Boha, potom nech ju ten Boh živí aj šatí.

Mama nebola zamestnaná. V to ráno jej nezostávalo nič iné, len si v spálni kľaknúť, modliť sa a vyplakať Pánu Bohu. Keď nastal čas obeda, Joannina mladšia sestra prišla za mamou so slovami: „Som taká hladná.“ Jej starší brat sedel s kamenným výrazom tváre a snažil sa byť statočný. Vo vnútri však bol zúfalý. Joanne si spomenula, že nedávno si pred spaním čítali príbeh o tom, ako sa deti modlili a anjeli im pomohli.

„Musíme sa začať modliť!“ vysvetlila svojim súrodencom. „V tej knihe bolo napísané, že ak sa budeme modliť, anjeli nám prinesú jedlo. Tak sa poďme modliť!“

Brat prevrátil oči dohora. Mladšia sestra začala opäť rozprávať o svojom hladnom brušku. Joanne nevedela, ako sa má modliť. „Ahoj, Bože,“ začala Joanne, „sme naozaj veľmi hladní. V knihe s príbehmi na dobrú noc bolo napísané, že nám môžeš poslať jedlo. Mohol by si nám teda poslať niečo na jedenie, prosím?“

Deti chvíľu čakali, ale nič sa nestalo. Prešlo niekoľko hodín. Nastal čas večere. Joanne rozmýšľala, čo neurobila dobre. Boh predsa nemôže meškať! Deti boli stále viac hladné. Mama sa v spálni ďalej modlila a plakala.

Potom Joanne víťazoslávne vyhlásila: „Už viem, čo sme zanedbali! Boh si myslí, že mu neveríme, pretože sme neprestreli stôl.“

Povedala sestre, aby priniesla z kuchyne príbory. Deti prestreli stôl a posadali si na stoličky. „Prepáč nám to, Bože,“ modlila sa Joanne. „Mohol by si nám teraz už poslať nejaké jedlo? Sme pripravení!“

Ale nič sa nestalo. Deti šli v ten večer spať s prázdnymi žalúdkami. Skoro ráno sa zobudili a začali sa pripravovať do školy. Nemali žiadne jedlo na raňajky, ani peniaze, za ktoré by si mohli kúpiť obed. „Netráp sa kvôli tomu, mami,“ pošepkala Joanne mame.

Keď deti otvorili vchodové dvere, čakala ich tam veľká škatuľa plná potravín. S veľkým nadšením zavolali mamu k dverám. Nemohli uveriť vlastným očiam. Veľmi sa z toho tešili. „Anjeli len trochu meškali!“ poznamenala Joanne.

V tom momente Joanne vedela, že Boh žije, počuje jej modlitby a odpovedá na ne. Joanne Kim je teraz matkou štyroch detí. Spolu so svojím manželom Jonom, ktorý je zubným lekárom, pracujú ako misionári v Mongolsku.

Joanne je po zázraku s jedlom presvedčená, že anjeli sú kórejskej národnosti. „A poviem vám, prečo som presvedčená, že anjeli sú Kórejci,“ povedala Joanne. „Všetko jedlo, čo nám priniesli, bolo kórejské – ryža, kimchi i morské chaluhy na polievku.“

Zdroj: www.dobreranko.sk

Citáty

Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará.

Žalm 37,5

Vždy, keď strácam dôveru v Božiu prozreteľnosť, dobrý Boh ma „potrestá“ za moje pochybnosti tak, že mi zošle nečakanú pomoc.

Jean Maria Vianney

Vyznanie

Ja celé dni pracujem – od rána do večera. Manželka je doma sama na celú domácnosť a štyroch synov. Každý má svoje problémy a potreby – a to už len preto, že majú 14, 13, 10 a 3 roky. Dvaja najstarší sú na gymnáziu, tretí je piatak. Pretože najstaršiemu nejde matematika, je potrebné si s ním sadnúť a látku mu vysvetliť. Ten druhý je cieľavedomý, takže s ním nie sú problémy v škole. Tretí má problémy so slovenčinou. Tiež sa mu treba venovať. O tom najmenšom nehovoriac… Horšie je, že manželka je na všetko sama a nemá sa s kým ani porozprávať. Bývame na polosamote. Ja prídem z práce zväčša unavený a mrzutý, že som tam musel byť tak dlho. Býva to hlavne preto, že ďalší deň musíme byť na inom mieste. Je to kolotoč, z ktorého sa dá sotva vystúpiť. Hlavne z obavy, že ak odmietnem, môžem prísť o prácu. Viem, že sa mám a môžem vždy plne spoľahnúť na Boha, ale ten červík strachu hlodá a nedá pokoj. Veď mám doma štyri deti a manželku na materskej. Som rád, že nám Pán Boh dáva silu to všetko zvládať a tiež pokoj, keď sa naň spoľahneme. Problém je v tom, že sa ho nedokážeme vždy dostatočne držať.

V kuchyni máme na stene obrázok s citátom zo Ž 37,5: „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará.“ Tieto slová ma dokážu vždy povzbudiť a dať mi silu do ďalšej práce.

Zdroj: www.dobreranko.sk

Citáty

Pri mojej prvej obrane nikto nebol pri mne, všetci ma opustili… Pán však stál pri mne a posilňoval ma…

Druhý list Timotejovi 4,16.17

Pomáhať druhým je hlavne výsada, nielen povinnosť.

Neznámy autor

Mama Bickerdyke

V knihe „Lincolnove milosrdné sestry“ opisuje spisovateľka Marjorie Greenbiová osudy a nesmiernu obetavosť jednoduchých amerických žien, ktoré sa počas Občianskej vojny starali v poľných nemocniciach o zranených vojakov.

Elisabeth Bickerdyke bola jednou z nich. Pracovala v prvej frontovej línii pod priamym velením generála Shermana. Táto žena, ktorú pre jej láskavú trpezlivosť prezývali „mama Bickerdyke“, venovala svojej práci všetky sily. Tisícom zraneným a umierajúcim vojakom priniesla úľavu, povzbudenie a pokoj do duše. Keď sa raz už dlho venovala jednému ťažko ranenému chlapcovi, ktosi z pacientov jej vytkol: „Vy nevidíte, že umiera? Prečo s ním strácate čas?“ „Mama“ odvrátila zrak od bledej tváre a povedala: „Pretože aj ten najväčší úbožiak, ktorého už všetci z vás odpísali, má v tejto nemocnici aspoň dvoch priateľov – jedným je Pán Boh a druhým som ja.“

Sú vo vašom okolí ľudia, ktorí sa cítia niekedy opustení a myslia si, že sa už na nič nehodia a že ich ostatní už dávno odpísali?

Zdroj: www.dobreranko.sk

Citáty

„Vtedy som povedal: Hľa, idem – v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.“

Židom 10,7

Anjeli

V jednom zbore sa učiteľ spýtal detí, ako podľ ich predstáv anjeli v nebi konajú Božiu vôľu.

Prvé dieťa odpovedalo: „Anjeli ju vykonajú hneď.“

Druhé povedalo: „Robia to usilovne.“

Tretie dieťa poznamenalo: „Oni konajú Božiu vôľu vždy.“

Štvrté dodalo: „Robia to celým srdcom.“

Nakoniec vstal malý chlapček a povedal: „Urobia to bez toho, aby sa pýtali, prečo to majú urobiť.“

Keby to bola Božia vôľa, zasadil by som dnes dub – aj keby hneď zajtra prišiel Kristus. Martin Luther

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14

Citáty

„Ale Hospodin Zástupov je spravedlivý sudca, ktorý zkúša ľadviny i srdce….“

Jeremiáš 11,20a

List

Anglický evanjelista George Whitefield (1714 – 1770) sa v živote naučil, že dôležitejšie je robiť radosť Bohu ako ľuďom. Vedomie, že svojou prácou vzdáva česť a úctu Bohu, mu pomáhalo víťaziť nad prekážkami a prekonať znechutenie, ktoré naňho doliehalo, keď ho nepriatelia falošne obviňovali. Jedného dňa dostal veľmi zlomyseľný list, v ktorom ho jeho pisateľ obviňoval z rôznych chýb a hriechov. Ako sa Whitefield zachoval? Na list odpovedal krátko a zdvorilo: „Úprimne Vám ďakujem za  Váš list. Pokiaľ ide o to, čo o mne Vy a ostatní moji nepriatelia tvrdíte, viem o sebe aj horšie veci, než o akých ste mi napísali. S pozdravom, George Whitefield.“ George Whitefield sa vôbec nepokúšal oponovať a obhajovať sa. Oveľa viac mu šlo v živote o to, aby robil radosť Bohu.

Ak o vás ľudia hovoria niečo zlé, žite tak, aby im nikto neuveril. Platón

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14