Kazateľ Charles Spurgeon  spolu so svojou manželkou chovali sliepky. Susedia a známi im neraz navrhovali, aby vajíčka, ktoré im sliepky znesú, rozdávali. Spurgeonovci však nechceli vajíčka rozdávať, ale ich predávali. Tým najbližším dokonca hovorili:  “ Aj vy môžete mať od nás vajíčka, ak si ich kúpite.“  To sa im pravdaže nepáčilo!  Niektorí ich preto považovali za sebcov a lakomcov.

Aj keď  to Spurgeonovcom nebolo vôbec príjemné, nebránili sa pred ľuďmi a nesnažili sa  nejako ospravedlňovať. Celá pravda, ako to vlastne bolo, vyšla najavo až vtedy, keď zomrela pani Spurgeonová- všetok zisk z predaja vajíčok totiž rodina venovala na podporu dvoch starších núdznych vdôv. Pretože sa chceli držať biblického pravidla: “ Ak ty niekomu pomáhaš, rob to nenápadne, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá.“   / Mat.6,3-4/ Všetky útoky a nespravodlivé  obvinenia znášali ticho a bez reptania.

Keď prejavujeme štedrosť  a obetavosť, nemáme to robiť preto, aby nás iní chválili, ale preto, aby sme pomohli tým, ktorí to naozaj potrebujú.

“ Šťastní sú tí, ktorí dávajú – a nepamätajú si to,  dostávajú – a nezabúdajú na to.“

 

 

Istý človek sa raz spýtal  Matky Terezy:

“ Nikdy sa vás nezmocnil hnev pri pohľade na príčiny sociálnej nespravodlivosti, s akou sa stretávate  v Indii alebo aj na iných miestach, kde pracujete? “

Matka Tereza odpovedala: “ Prečo by som mala vynaložiť energiu  na hnev – keď ju môžem vynaložiť na lásku?!“

DO  ČOHO  INVESTUJEŠ  SVOJU  ENERGIU  TY ???

P.Ježiš:  “ Ja som prišiel na to, aby mali život , a to v hojnej miere.“ / Ján 10,10/

“ Rozhodol som sa držať lásky. Nenávisť je príliš ťažké bremäno na nosenie.“  / Martin Luther King/

Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala….
Ale z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: „Oh, to je príliš namáhavé! Nikdy sa im to nepodarí!“ Alebo: „To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!“ Žaby začali zaostávať. S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore. Diváci kričali: „Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!“ Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad. Len tá jedna išla vytrvalo ďalej. Vôbec to nechcela vzdávať! Nakoniec to každý vzdal, okrem tej jednej žabky, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže! Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné. Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá!
Ponaučenie: Nikdy nepočúvaj tých ľudí, ktorí Ti kradnú najkrajšie túžby a sny, ktoré nosíš vo svojej duši! Buď jednoducho hluchý, keď ťa chce niekto znemožniť pre tvoju vieru! Dôveruj iba Bohu, ktorý najlepšie vie, čo sa ti podarí zrealizovať a čo nie, ktorý dáva do tvojho srdca túžby, ktoré chce naplniť.

Mladý bankový úradník raz navštívil svojho šefa a povedal mu: “ Pán riaditeľ, chcel by som byť tak úspešný ,ako ste vy.  Mohol by ste mi poradiť , ako to môžem dosiahnúť?“  Riaditeľ mu odpovedal: “ Sadni si, chlapče. Dám ti radu, ktorá pozostáva len z dvoch slov –  správne rozhodnutia !“

“ To je veľmi dobrá rada! Ale ako zistím, ktoré rozhodnutia sú tie správne?“  – “ Na to je len jedno jediné slovo: skúsenosti „, odpovedal mu bankár.

“ No to je tiež veľmi dobrá rada! Ale ako človek získa skúsenosti?“ – pýtal sa ďalej mladý muž.

“ Aj teraz ti odpoviem len dvoma slovami –  z o   zlých   r o z h o d n u t í ! “  – odpovedal mu s úsmevom jeho šéf.