Verím, že každý človek dostane pri narodení od Boha nejaký dar. Problém je však v tom, že polovica ľudí nikdy nepríde na to,že nejaký dar obdržala. Druhá polovica síce v sebe objaví dar, ale polovica z nich nie je s ním spokojná. Túžia po nejakom inom populárnejšom dare. A tak začínajú v sebe rozvíjať niečo, na čo vlastne dar nemajú. Tak sa dostaneme ku štvrtine ľudí. Zistíme však, že polovica z tejto štvrtiny nikdy nenájde prostriedky na to, aby dar rozvinula – a tak zostane ich dar nepoužitý. Zostalo nám ešte asi 12 percent ľudí, ktorí sa so svojím darom dostali pomerne ďaleko. Rozpoznali ho, prijali ho, našli možnosti, ako ho rozvinúť … Až na to, že polovica z nich zostane nepochopená spoločnosťou – a tak vlastne aj tento dar upadne do zabudnutia.
Zostalo nám teda ešte 6 percent ľudí s darom. Tu sa však objaví ďalší problém – sebectvo. Polovica z nich rozvinie svoj dar vlastne len preto, aby si ním naplnila svoje vlastné vrecká – a teda použije ho nesprávnym spôsobom. Nakoniec nám ostávajú už len 3 percentá obdarovaných – polovica z nich je síce ochotná sa so svojím darom rozdeliť s inými, ale namiesto otvorenej náruče sa stretávajú so závisťou… A tak to ide ďalej, až … A tak sa pýtam sama seba, ako by vypadal tento svet, keby každý človek rozpoznal svoj dar, prijal ho, rozvinul ho a keby bol tiež pochopený a prijatý s otvorenou náručou… / Anna L.Koekkoek/
„… každý má od Boha svoj vlastný dar, jeden tak a druhý inak“ l.Kor.7,7
“ …Darmo ste dostali, darmo dajte“ Mat.10,8
Našiel si sa tiež tam? Dnes je čas, niečo na tom zmeniť k lepšiemu. Keď neposlúžiš svojím darom, mnohých ochudobniš o niečo dobré a krásne-tak ako keď niekto neposlúži tebe, ochudobní teba.
“ O mnohé veci sa nepokúšame nie preto, že sú ťažké, ale ťažké sú preto, že sa o ne vôbec nepokúšame.“ / Seneca/
Mesiac: november 2011
Barakuda a predsudky
Nebude súdiť podľa videnia svojich očí ani nebude trestať podľa počutia svojich uší. Izaiáš 11,3
Jedna z najviac nepochopených rýb v mori je barakuda – morský tiger. Žraloky sú nepredvídateľné a smrteľné, no barakudy vo všeobecnosti nie sú nebezpečné. A predsa, počas povrchového potápania pri ostrove Bimini na Bahamách, bolo pre mňa ťažké si tento fakt uvedomiť, keď popri mne plávala zvedavá barakuda, taká dlhá ako som bol ja. Bol som stále na pozore pred jej veľkými, chladnými, nemihajúcimi očami a zlovestne vyzerajúcimi zubami.
Existuje len veľmi málo známych prípadov, kedy barakuda napadla človeka, a vo všetkých zaznamenaných prípadoch bola splnená jedna z dvoch podmienok. Týmto podmienkam by sme sa vždy mali vyhnúť. Prvou je tmavá voda. Barakuda útočí na lesklé predmety v domnienke, že sú to ryby. Pre ňu je teda ľahké popliesť si lesk bieleho mäsa alebo svetlé chodidlá človeka so svojím obvyklým pokrmom. Alebo barakuda môže napadnúť záľahu malých rybiek v mútnej vode bez toho, aby vedela, že je tam aj človek.
Druhou podmienkou je prítomnosť krvi vo vode. Krv priťahuje barakudy tak ako žraloky, a o oboch druhoch rýb je známe, že napádajú zranených alebo krvácajúcich plavcov.
V čistej vode, kde nie je žiadny zápach krvi, sú barakudy relatívne neškodné. V osemnástom storočí, kedy boli považované za smrteľne nebezpečné, jeden pisateľ tvrdil, že tieto ryby uprednostňujú psie mäso pred ľudským. Iný pisateľ uviedol, že barakudy majú radšej Angličanov než Francúzov, pretože Angličania sú podobnejší zvieratám a nie sú takí kvalitní ako Francúzi. Takýto argument je samozrejme absurdný, ale celkom dobre ilustruje, kam že dokážu ľudia zájsť, aby podporili svoje predsudky.
Náš text popisuje proroctvo o Ježišovi, že nebude súdiť podľa vzhľadu alebo podľa rozšírenej povesti, ale na základe pravých faktov. Je veľmi ľahké skĺznuť k nejakým záverom na základe slabých dôkazov, či sa to týka rýb alebo ľudí. Buďme aj my opatrní ako posudzujeme.
Preto, že si tak drahý v mojich očiach…
Jedného dňa vstúpil mladý statný černoch do chyže príslušníka kmeňa Bantu. „Chcem sa oženiť s tvojou dcérou“, vysvetlil mu. Otec bol ohromený. Niečo také vôbec nečakal, pretože jeho dcéra bola škaredá. Nikto nepočítal s tým, že by si pre ňu prišiel nejaký ctiteľ, a nie ešte taký pekný mládenec. Poponáhľal sa privítať hosťa a potom ticho a váhavo povedal cenu za nevestu: “ Jednu kravu.“ Vlastne by stačilo, keby požiadal jednu kozu a z tej by potom zľavoval v pribehu jednania až na tri sliepky. Ale keď už tú cenu vyriekol, tak čakal, čo urobí hosť. Mladý muž len pokrútil hlavou a povedal: “ Nie! Ja ti dám za to dievča šestnásť kráv.“ Otec zalapal po dychu. “ Šestnásť kráv?“ Kedyže sa to stalo, aby niekto zaplatil za jedno dievča šestnásť kráv! Veď jeho žena stála vtedy štyri kravy, a to bola najkrajším dievčaťom v celej dedine. „Dám šestnásť kráv a ani o jednu menej!“ uistil ho pytač. “ Ale prečo?“ pýtali sa nechápavo otec i matka. “ Prečo? “ pýtali sa zvedavo aj ďalší príbuzní, ktorí boli prítomní. – “ Pretože ju mám rád. Cením si ju omnoho viac ako tých šestnásť kráv.“
Trvalo niekoľko mesiacov, kým dal sľúbené výkupné dohromady.Ale potom priviedol otcovi nevesty sľúbených šestnásť kráv a odviedol si svoju milovanú domov. Nevesta sa zmenila na nepoznanie. Keď išla k studni s džbánom po vodu , každý sa za ňou obzeral, pretože kráčala ako kráľovná. Po niekoľkých mesiacoch manželstva nebolo krajšej ženy široko-ďaleko. Jej oči žiarili šťastím. Láska a ocenenie jej manžela ju doslova zmenili.
I za nás Boh zaplatil vysokú cenu – tú najväčšiu aká bola kedy za niekoho zaplatená. Dal za mňa a za teba to najcennejšie , čo mohol – svoj život. Čím viac premýšľame o jeho láske, tým silnejšie nás to mení k dobrému. “ Preto, že si tak drahý v mojich očiach, si aj učinený slávny a ja ťa milujem…“ / Izaiáš 43,4/
Sovy lietajú v noci
Som ako sova v sboreninách ( na pustatine). Žalm 102,7
V dnešnom biblickom texte žalmista používa sovu ako symbol osamelosti. Po staročia ľudia tomuto vtákovi prikladali tento význam a aj iné. Sova je nočný vták a niektorí ľudia sa obávali všetkého, čo bolo spojené s nocou. Okrem toho fenomény, ktoré boli neznáme sa dávali do súvisu s tmou. Takto sa tma stala symbolom všetkého neznámeho. V tej dobe sovy u niektorých ľudí vyvolávali strach ako zlí duchovia, ktorí vyhľadávali svoju korisť počas noci.
Avšak v dnešnej modernej dobe sa sovy stali populárnym predmetom štúdia a symbolom pre ozdobovanie a návrhárstvo. Je to snáď sčasti preto, že sme začali sovu chápať a pozerať na ňu ako na neoddeliteľnú súčasť prírodnej rovnováhy.
Sovy nemajú žiadnu nadprirodzenú moc, ale za to majú vynikajúce schopnosti v zrakovej a sluchovej oblasti. Okrem toho dokážu lietať tak ticho, že aj veľká sova prekĺzne okolo človeka bez toho, aby ju zaregistroval. Napriek všeobecnému presvedčeniu sova nevidí v úplnej tme. Jej zrak je však stonásobne lepší než náš a dokáže vidieť v takom tlmenom svetle ako je svetlo sviečky vzdialenej 800 metrov. My by sme za takýchto podmienok nevideli nič. Keď sova chytá myš v úplnej tme spolieha sa na svoj sluch. Má najväčší bubienok spomedzi všetkých vtákov a jej uši umiestnené a vytvarované tak, že poskytujú najlepšiu kapacitu počuteľnosti. Hlas myši v lístí dorazí do uší sovy v zlomku sekundy. Tento okamih je dostatočný na to, aby informoval sovu, kde sa presne tento živočích nachádza.
Jeden z hlavný dôvodov, prečo boli sovy také obávané, je ich zvláštne húkanie v tme. To bola aj jedna z príčin, prečo ich poverčivý ľudia považovali za duchov zosnulých. My vieme, že to nie je pravda, i keď môže byť ľakajúce počuť v noci toto čudné húkanie. Avšak prečo by sme mali byť viac znepokojený nočnými zvukmi než dennými ? Ježiš nad nami bdie v každom okamihu.
SOKRATES
Grécky filozof, Sokrates, bol preslávený svojou múdrosťou a zhovievavosťou. Jeho žena Xantipa mu veľmi sťažovala život a preto mal aj veľa dôvodov správať sa k nej zle. No i tak nedopustil, aby niekto o nej zle hovoril.
Jedného dňa pribehol k Sokratovi jeho dobrý známy a volal: “ Sokrates, počul si, čo sa zase hovorí o Xantipe?“
“ Nie, milý priateľu, nepočul som“, odpovedal mu Sokrates.
“ Tak ti to musím hneď povedať!“
“ Okamžik priateľu, je to niečo pekné?“
“ Pekné? Nie, pekné to zrovna nie je, skôr naopak“, odpovedal trochu zarazene jeho známy.
“ Je to teda aspoň dobré?“ vyzvedal sa Sokrates ďalej.
“ Neviem, čo tým myslíš! “ nechápavo pozerá na neho ten muž.
“ To je jednoduché. Dobré je to, z čoho si môžeš vziať príklad. Myslíš, že to, čo mi chceš povedať, je dobré?“
“ Nie !“ riekol onen muž chabo. “ Nie je to nič dobré ani užitočné, čo ti chcem o Xantipe povedať.“
„Tak teda“ hovorí Sokrates, “ je to aspoň pravda?“
“ Pravda? To neviem. Rozprával mi to obchodník Mynades, ten to počul od Herikla a ten zase od …“
“ Dosť, dosť !“ riekol Sokrates a zdvihol odmietavo ruku. “ Keď tvoja správa nie je ani pekná, ani dobrá, ba ani pravdivá, potom ju radšej nechcem ani počuť, milý priateľu!“
„Ostatne bratia, všetko čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobrosrdečné, ak je nejaká ctnosť a jestli nejaká chvála, o tom premýšľajte.“ Filip.4,8 “ Nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo v Kristu Ježišovi.“ Filip.2,5 “ Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom, budem strážiť svoje ústa, aby mali uzdu…“ Žalm 39,2-3 „Hospodine, kto bude pohostíniť v tvojom stáne? Kto bude bývať na vrchu tvojej svätosti? Ten, kto chodí bezúhonne , činí spravodlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom. Kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nepovznesie potupu…“ Žalm 15,1-3 “ Tak i jazyk je síce malou časťou tela, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli. Aj jazyk je oheň, svet neprávostí…“ Jakub 3,1-12