SOKRATES

Grécky filozof, Sokrates,  bol preslávený svojou múdrosťou a zhovievavosťou. Jeho žena Xantipa mu veľmi sťažovala život a preto mal aj veľa dôvodov správať sa k nej zle. No i tak nedopustil, aby niekto o nej zle hovoril.

Jedného dňa pribehol k Sokratovi jeho dobrý známy a volal:  “ Sokrates, počul si, čo sa zase hovorí o Xantipe?“

“ Nie, milý priateľu, nepočul som“, odpovedal mu Sokrates.

“ Tak ti to musím hneď povedať!“

“ Okamžik priateľu, je to niečo pekné?“

“ Pekné? Nie, pekné to zrovna nie je, skôr naopak“, odpovedal trochu zarazene jeho známy.

“ Je to teda aspoň dobré?“ vyzvedal sa Sokrates ďalej.

“ Neviem, čo tým myslíš! “ nechápavo pozerá na neho ten muž.

“ To je jednoduché. Dobré je to, z čoho si môžeš vziať príklad. Myslíš, že to, čo mi chceš povedať, je dobré?“

“ Nie !“  riekol onen muž chabo.  “ Nie je to nič dobré ani užitočné, čo ti chcem o Xantipe povedať.“

„Tak teda“ hovorí Sokrates, “ je to aspoň pravda?“

“ Pravda? To neviem. Rozprával mi to obchodník Mynades, ten to počul od Herikla a ten zase od …“

“ Dosť, dosť !“ riekol Sokrates a zdvihol odmietavo ruku. “ Keď tvoja správa nie je ani pekná, ani dobrá, ba ani pravdivá, potom ju radšej nechcem ani počuť, milý priateľu!“

„Ostatne bratia, všetko čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobrosrdečné, ak je nejaká ctnosť a jestli nejaká chvála, o tom premýšľajte.“ Filip.4,8 “ Nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo v Kristu Ježišovi.“ Filip.2,5 “ Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom, budem strážiť svoje ústa, aby mali uzdu…“ Žalm 39,2-3  „Hospodine, kto bude pohostíniť v tvojom stáne? Kto bude bývať na vrchu tvojej svätosti?  Ten, kto chodí bezúhonne , činí spravodlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom. Kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nepovznesie potupu…“ Žalm 15,1-3  “  Tak i jazyk je síce malou časťou tela, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli. Aj jazyk je oheň, svet neprávostí…“ Jakub 3,1-12