Pravé miesto bohoslužby

Jan 4,23-24. – „Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú
vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh
je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“

Ježiš ide do Galilei a prechádza cez Samáriu. Tu pri Jákobovej studni blízko
mesta Sychar stretáva ženu Samaritánku. Keďže bolo poludnie a bol ustatý,
pýtal si od nej vodu. Žena je veľmi prekvapená, že on Žid si pýta od nej
Samaritánky vody – lebo Židia sa nestretávali so Samaritánmi.
Táto nevraživosť trvala u nich už niekoľko storočí. (O pôvode Samaritánov hovorí 2.Kral.17,24-41.)

V roku 722 pred Kr. padá Izraelské kráľovstvo, ale nie všetci Židia
boli odvlečení do asýrskeho zajatia. Tí, ktorí zostali, sa zmiešali s pohanmi –
dostali meno Samaritáni. Keď sa Židia vrátili z babylonského zajatia, začína
sa spor medzi nimi a Samaritánmi. Zerubábel odmietol ich ponuku účasti na
znovu vybudovaní chrámu a to podmienilo nenávisť medzi Židmi
a Samaritánmi. Samaritáni si postavili akýsi vzdorochrám na hore Gerizim.
V dobe Ježiša z chrámu zostali len zvyšky – prakticky len oltár…

(celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.08-Bohoslužba-Jn-4.-kap.

Sobotné ticho

Lk. 23,54-56 – „A bol deň prípravy a nastávala sobota. Ženy, ktoré Ho
nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo
uložené Jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale
v sobotu, podľa prikázania, odpočívali.“
Stručný prehľad udalostí Veľkého týždňa:
Ako sa blížil koniec Kristovej pozemskej služby, menil sa aj spôsob jeho
práce (doteraz sa vyhýbal akémukoľvek rozruchu okolo svojej osoby,
nechcel byť stredobodom záujmu verejnosti). Pri poslednej ceste do
Jeruzalema sa situácia úplne zmenila.

Nedeľa – 1. deň po sobote

Príchod Ježiša do Jeruzalema sa konal v nedeľu; svojim príchodom na oslici
naplnil SZ proroctvo Zach. 9,9. – „…Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe
spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati
oslice.“ Toto je prvýkrát, keď Ježiš nejde peši, ale ide na oslici.
V zástupe s Ježišom neboli len jeho učeníci, ale aj veľký zástup ľudí, ktorí sa
stretli s jeho milosrdenstvom (Lazar). K zástupu sa pripojili aj davy ľudí,
ktorí prichádzali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
Odozva na Ježišov vstup do Jeruzalema bola veľká „v celom meste nastal
rozruch“. Zástupy pozdravovali Ježiša ako svojho kráľa – volali „Hosana
synovi Dávidovmu“, Mt. 21,8. – „A veľký zástup rozprestieral rúcha na
cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu.“
Ježiš tieto pocty neodmieta, ako to bolo vždy doteraz – boli to pocty pre
prichádzajúceho Mesiáša a Ježišovým zámerom bolo, verejne sa predstaviť
ako zasľúbený Mesiáš.
Na noc odchádza do Betánie (8-10 km od Jeruzalema)… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.04-Sobotne ticho-Lk 23,54…

Prečo poznávať Pána Boha?

Jan 17,3. – „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého
Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Čo je to život, ako sa prejavuje život?
Niečo ako definíciu života nájdeme hneď na úvod Biblie v knihe Genezis –
Gen.1,20.22. – „Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech
poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. Ploďte sa a množte sa a naplňte
vody v moriach a vtáctvo nech sa množí na zemi.“
Základnou charakteristikou života je pohyb, rast a rozmnožovanie.
Zdroj života však musíme hľadať mimo našej Zeme. Aj Dávid vo svojom
žalme Ž. 36,10. hovorí – „Lebo u teba je prameň života a v Tvojom svetle
svetlo vidíme.“
Prameň – zdroj života nie je tu na Zemi, ale je u Boha a to platí pre každý
život, s ktorým sa tu na Zemi stretneme, či už je to človek, zviera, strom,
kvetina či voľným okom neviditeľná bunka. Gen.2,7. – „Hospodin Boh
stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života a tak
sa stal človek živou bytosťou.“
A práve dych života je tou iskrou, ktorá dáva život každej bunke.
Príklad: Možno ste už počuli resp. čítali o pokuse so pšeničným zrnkom.
Čo sa stane s obilným zrnom, keď sa dostane do vlhka a tepla teda do
pôdy – vyklíči a začne rásť. Vedci vytvorili umelé obilné zrno, ktoré
obsahovalo presne tie isté látky, ako pravé obilné zrnko, čiže v strede
škrob s bielkovinou, na konci klíček s tukovou zložkou a celé to bolo
obalené do vlákniny. Na prvý pohľad na nerozoznanie od pravého
obilného zrna. Rozdiel sa prejavil až vtedy, keď to umelé zrnko „zasadili“
do pôdy a poliali. Viete čo sa udialo – nič. Nebol v ňom život.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.03-Ježiš Kristus-Darca života-Jn 17,3

Čo je v živote dôležitejšie láska či zákon?

Aký je vzťah medzi láskou a zákonom resp. prikázaním; čomu sa pripisuje
väčšia váha, čo je dôležitejšie? Sú na rovnakej úrovni alebo je jedno
nadradené druhému? Čo na to hovorí Biblia?

1. Láska – verše, ktoré hovoria o láske
Apoštol Pavol v hovorí 1.Kor. 13,4-7 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá,
nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká,
nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou;
všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“
1 Jan 4,7.8 (16) – „Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý,
kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha,
pretože Boh je láska.; v.16 – „Boh je láska, kto zostáva v láske, zostáva
v Bohu a Boh zostáva v ňom“.
Jan 3,16 – „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“
Všetci autori zhodne konštatujú, že pravá láska to nie sú len emócie, ale sa
prejavuje predovšetkým činmi resp. obeťou.
Božia láska je jednou z charakteristík Boha, je spôsob, ako sa Boh prejavuje.… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.02-Co je v zivote dolezitejsie

Čo nám hovoria rodokmene?

Mt. 1.1 -„Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“

Matúš píše evanjelium svojim bratom Židom a preto svoje evanjelium začína
rodokmeňom, aby dokázal z ich vlastných Písem, že Ježiš je potomkom
kráľa Dávida a praotca Abraháma, teda že je Mesiáš, tak ako bolo
predpovedané v SZ. Pre Židov bolo jedným zo znamení „pravosti“ proroka,
ak spĺňal rodovú podmienku.

Mt. 1.1 – „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“
V SZ nájdeme na viacerých miestach zasľúbenie o Dávidovom potomkovi.
Prorok Nátan hovorí Dávidovi – 2 Sam. 7,12.13 – „Keď uplynie tvoj čas, a ty
si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba,
a upevním jeho kráľovstvo. On vystaví dom môjmu menu a upevním jeho
kráľovský trón na veky.“ Žalm 89,4.5. – „So svojím vyvoleným uzavrel som
zmluvu, svojmu sluhovi Dávidovi som prisahal: Naveky upevním tvoje
potomstvo, vybudujem tvoj trón z rodu na rod.“ (podobne Žalm 132,11.; Iz
9,6.)

Všetky tieto verše hovoria, že potomok kráľa Dávida bude kráľom a že bude
vládnuť na veky.
E.G.Whitová v knihe Patriarchovia a proroci (575) píše – „Dávid a jeho
rod dostali slávne zasľúbenia, ktoré siahajú do večnosti a ktoré nachádzajú
svoje konečné naplnenie v Kristovi.“… (celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)

2011.01-Co nam hovoria rodokmene_Mt 1,1