Pravé miesto bohoslužby
Jan 4,23-24. – „Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú
vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh
je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“
Ježiš ide do Galilei a prechádza cez Samáriu. Tu pri Jákobovej studni blízko
mesta Sychar stretáva ženu Samaritánku. Keďže bolo poludnie a bol ustatý,
pýtal si od nej vodu. Žena je veľmi prekvapená, že on Žid si pýta od nej
Samaritánky vody – lebo Židia sa nestretávali so Samaritánmi.
Táto nevraživosť trvala u nich už niekoľko storočí. (O pôvode Samaritánov hovorí 2.Kral.17,24-41.)
V roku 722 pred Kr. padá Izraelské kráľovstvo, ale nie všetci Židia
boli odvlečení do asýrskeho zajatia. Tí, ktorí zostali, sa zmiešali s pohanmi –
dostali meno Samaritáni. Keď sa Židia vrátili z babylonského zajatia, začína
sa spor medzi nimi a Samaritánmi. Zerubábel odmietol ich ponuku účasti na
znovu vybudovaní chrámu a to podmienilo nenávisť medzi Židmi
a Samaritánmi. Samaritáni si postavili akýsi vzdorochrám na hore Gerizim.
V dobe Ježiša z chrámu zostali len zvyšky – prakticky len oltár…
(celú kázeň čítaj nižšie v PDF súbore)