Spevák morských hĺbok

„Chváľte Hospodina, vy zo zeme, veľryby a všetky priepasti“ (Žalm 148,7)

Nemáme problém predstaviť si, ako vták radostne spieva svojmu Stvoriteľovi. Neverili by ste však, že aj v morských hĺbkach žije jeden spevák – veľryba (Megaptera novaeangliae). Vedci to zistili pred necelými päťdesiatimi rokmi. Do mora spustili mikrofón v nádeji, že sa im podarí zachytiť zvuky, ktoré veľryba vydáva. Tento experiment sa vydaril – podarilo sa im totiž nahrať veľrybie piesne. Nahrávka týchto piesní sa dokonca predávala v obchodoch s hudbou! Aj niektoré ďalšie druhy veľrýb a delfínov dokážu vydávať určité tóny, pomocou ktorých spolu komunikujú, ale schopnosťou usporiadať zvuky do piesne obdaroval Boh len jeden druh veľrýb. Sú to piesne, ktoré sa podobajú piesňam človeka, majú verše a refrény. Každá pieseň trvá od niekoľkých minút až do pol hodiny a môžete ju počuť až do vzdialenosti vyše 30 kilometrov. Vedci, ktorí sa tým zaoberali, nazvali jednotlivý zvuk „prvkom“. Séria týchto prvkov tvorí „frázu“. Niekoľko fráz tvorí „tému“ a niekoľko tém „pieseň“. V piesni môže byť 7 až 8 tém. Veľryba ich opakuje v presnom poradí stále dookola, niekedy celých 24 hodín denne! Zaujímavé je, že piesne spievajú len samce; samičky vydávajú len neusporiadané zvuky. Časom sa piesne upravujú a po niekoľkých rokoch môžu byť úplne iné, no každý samec má vždy svoju vlastnú pieseň. Pretože zvuk sa šíri vo vode štyrikrát rýchlejšie ako vo vzduchu, neprekvapuje nás, že iné veľryby veľmi rýchlo zaregistrujú zmeny v piesni. Zdá sa, že väčšina veľrýb spieva v tropických vodách, kde sa pária a kde sa im rodia mláďatá. S príchodom leta veľryby migrujú do chladných polárnych vôd za potravou. Ich výdrž je obdivuhodná – preplávajú takmer 5 000 km len s celkom malou prestávkou. Za mesiac dokážu preplávať vzdialenosť až 1 600 km. Tieto veľryby dostali meno podľa oblúka na chrbte, ktorý vytŕča z vody, keď sa chystajú ponoriť. Merajú okolo 16 metrov, vážia od 30 do 50 ton a dožívajú sa okolo 45 až 50 rokov. Mláďa meria pri narodení asi 4 m a váži okolo 2,5 tony. Denne vypije od svojej matky viac ako 50 litrov mlieka. Narodí sa v priebehu 10 sekúnd a s matkinou pomocou hneď vypláva na hladinu, aby sa prvýkrát nadýchlo. Po 30 minútach už vie plávať.

„Dom dokazuje existenciu staviteľa; šaty existenciu krajčíra; dvere existenciu tesára a náš svet existenciu Boha Stvoriteľa.“ (Rabbi Akiba ben Josef)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

Všedná viera

„Prestaňteže čakať pomoc od človeka, ktorého dych je v jeho nozdre, lebo veď za čo má byť povážený?!“ (Iz. 2,22)

Neviem, kto z vás, keď vojde do izby a chce si sadnúť, najprv vyskúša kreslo alebo stoličku, či je dostatočne pevná. Automaticky si sadnete, pretože predpokladáte, že vás udrží. Vaši rodičia jazdia autom. Nastúpia, naštartujú a odídu. Mnohí si nevedia predstaviť, čo všetko sa deje pod kapotou, kde je ukrytý motor; nevedia vysvetliť, ako tam veci fungujú. Jednoducho tomu dôverujú. Keď ste boli naposledy u lekára, zrejme vám predpísal recept. Pravdepodobne ste ho nedokázali rozlúštiť. Vlastne ste sa čudovali, či ho vôbec niekto môže prečítať! Ale potom ste s ním šli do lekárne. Všimli ste si, že keď dáte lekárnikovi recept, niekedy vydá hneď, niekedy ho musí najprv rozlúštiť, niekedy ide dozadu a niečo hľadá a niekedy sa radí so spolupracovníkom? Vtedy rozmýšľam, či v tej škole spal, alebo čo robil, že nevie, čo mi má dať. Ale nakoniec vám predsa len podá malú fľaštičku a povie: „Trikrát denne jednu tabletu.“ A vy bez toho, aby ste o tom rozmýšľali, dodržiavate predpísané dávky vo viere, že vám to pomôže.

„Tí, ktorí veria, nepotrebujú vysvetlenie. Tým, ktorí neveria, nestačí nijaké vysvetlenie.“ (Franz Werfel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16

Nespokojnosť

Citáty

Vaše správanie nech neovláda láska k peniazom; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím.

List Hebrejom 13,5

Človek je spokojný, keď mu stačí, čo má, nie keď má, čo chce.

Neznámy autor

Nespokojnosť

Naša spoločnosť je nespokojná. Stále sa ženieme za niečím lepším – lepším autom, lepšou prácou, lepším domom, lepšou dovolenkou… Zdá sa, že nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme.
Jeden veriaci muž, ktorý sa stále sťažoval, aké to má v živote ťažké a závidel ostatným, mal zvláštny sen. Zdalo sa mu, že nesie na chrbte drevený kríž. Bol z toho veľmi nešťastný. Zrazu sa ocitol v zvláštnej miestnosti, ktorá bola plná krížov. Počul akoby anjelský hlas, ktorý ho vyzval, aby si teda vybral ľahší kríž, keď sa mu ten jeho zdá veľmi ťažký. Dvakrát sa nenechal ponúkať. Skúšal jeden po druhom a dlho si vyberal. Nakoniec odchádzal s krížom, o ktorom bol presvedčený, že je najľahší. Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa pri odchode zistil, že si nakoniec vybral práve ten svoj.
Boh vie najlepšie, prečo nás stvoril takých, akí sme, a postavil na miesto, kde práve stojíme.

Zdroj: www.dobreranko.sk

O Odovzdaní

Mnohí sa pýtajú: Ako sa mám odovzdať Bohu? Ty sa mu chceš odovzdať, no uvedomuješ si, že si mravne slabý, v zajatí pochybností a zlozvykov hriešneho života. Tvoje sľuby a rozhodnutia sú ako povrazy z piesku. Neovládaš vlastné myšlienky, pohnútky ani city. Vedomie nedodržaných sľubov a nesplenných záväzkov ti oslabuje dôveru vo vlastnú úprimnosť, takže si uvedomuješ, že Boh ťa nemôže prijať. Nemusíš však zúfať. Musíš pochopiť skutočnú silu vôle. Vôľa je vedúca sila v človekovi, moc rozhodovania a voľby. Boh dal ľuďom možnosť voľby (schopnosť rozhodovať sa) a je na nich, aby ju uplatnili. Nemôžeš si zmeniť srdce, sám nemôžeš odovzdať Bohu svoje city, môžeš sa však rozhodnúť slúžiť mu. Môžeš mu odovzdať svoju vôľu (schopnosť voľby). On potom bude pôsobiť na tvoje chcenie i skutočné konanie podľa svojej dobrej vôle (pozri Fil. 2,13). Takto sa celá tvoja prirodzenosť dostane pod moc Kristovho ducha. Tvoje city sa sústredia na neho, tvoje myšlienky budú v súlade s ním…

Mnohí zahynú napriek svojej nádeji a túžbe byť kresťanmi. Nespejú k tomu, aby sa odovzdali Božej vôli. Nevedia sa práve teraz rozhodnúť byť kresťanmi. Správnym uplatnením vôle (schopnosť voľby) môže v tvojom živote nastať úplná zmena. Podriadením vlastnej vôle (schopnosti voľby) vôli Krista sa spájaš s mocou, ktorá prevyšuje všetky vládne mocnosti. Získaš silu zhora, aby si zostal neochvejný a stála odovzdanosť Bohu ti pomôže žiť novým životom, životom viery.

Zdroj: Ellen G. Whiteová, Cesta ku Kristovi, Advent-Orion, Vrútky 1999, kapitola Odovzdanosť, str. 66

Pravá poslušnosť vychádza zo srdca. Aj u Krista to bola záležitosť srdca. Ak mu dovolíme, aby vstúpil do našich myšlienok a zámerov, potom naše srdce a myseľ natoľko splynú s jeho vôľou, že poslušnosť bude pre nás úplnou samozrejmosťou. Očistená a posvätená vôľa mu bude ochotne a radostne slúžiť. Ak poznáme Boha tak, ako sa nám dáva prednostne poznať, potom náš život bude životom stálej poslušnosti. Čím viac budeme poznávať Kristovu povahu a spoločenstvo s Bohom, tým odpornejší nám bude hriech.

Zdroj: Ellen G. Whiteová, Cesta láska, Advent-Orion, Vrútky 2005, str. 433

Požičaj mi tri chleby

Jedna z najkrajších biblických pasáží na tému príhovornej modlitby sa nachádza v Evanjeliu podľa Lukáša 11,5-8: „A potom im povedal: Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť. A on zvnútra odpovie: Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti. Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, ze je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho neodbytnosť.“

A potom nasleduje dobre známy Ježišov výrok: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“ (Luk. 11,9) Ježišovo zasľúbenie treba chápať v kontexte citovaného podobenstva o dôležitosti modlitby za druhých. Skúste do príbehu vložiť sami seba. Máte priateľa, ktorý rád cestuje. Neskoro večer neohlásene dorazí k vám domov a je hladný. Lenže vaša domácnosť je úplne vyjedená. Chladnička je prázdna, komora je prázdna. Ráno ste plánovali veľký nákup, ale váš priateľ je hladný práve teraz. Je polnoc, večierku na rohu pred hodinou zatvorili. Čo robiť? Treba si uvedomiť, že nejde o otázku života a smrti. Váš priateľ určite nezomrie od hladu. Prinajhoršom pôjde spať so škvŕkaním v žalúdku. Nejde o jeho život, ale o to, aby sa u vás cítil dobre. Zabehnete teda ku kazateľovi, ktorý býva vo vedľajšom dome, a zaklopete. Kazateľ spí. Zaklopete znova, tentoraz hlasnejšie a nástojčivejšie. O chvíľu sa zobudí a vykloní sa z okna svojej spálne. Je očividne rozmrzený a z vašej návštevy nemá radosť. „Neotravuj. Spíme. Je zatvorené. Príď zajtra.“ Ale vy sa nedáte odbiť. „Mám priateľa, ktorý odo mňa potrebuje pomoc, a ja mu nemám čo dať. Musíš mi pomôcť.“ A vytrvalo naliehate. Dokázali by ste niečo také? Odradilo by vás, že inému človeku spôsobujete starosti? Alebo by ste navzdory počiatočnému odmietnutiu bojovali, aby ste získali niečo pre priateľa, ktorý je v núdzi?

Všimnite si tri faktory, ktoré pomáhajú bojovať naprike prekážkam.

Po prvé, máte priateľa, ktorý je v núdzi. Neprosíte za seba, ale za druhého človeka. Vďaka tomu máte o kúsok viac odvahy, než keby ste žiadali niečo pre seba.

Po druhé, ten, na ktorého dvere klopete, má to, čo potrebujete. Vopred viete, že práve z tohto zdroja môžete získať, čo hľadáte. Odpoveď neznie: „Ja tiež nemám žiadne jedlo, bež domov.“ ale „Neotravuj!“

A do tretice, vy a váš kazateľ ste priatelia. V tejto chvíli nie je najústretovejší, ale niekedy je práve úprimnosť a absencia zdvorilosti známkou priateľstva. Keby ste boli cudzím človekom, možno by kazateľ rýchlo nasadil svoju profesionálnu tvár a pomohol vám hneď. Ale pretože pred dverami stojíte vy, jeho priateľ, dovolí si vás poslať, odkiaľ ste prišli. Zažili ste niekedy niečo podobné? Stojíte medzi dvomi priateľmi. Od jedného sa usilujete získať bochník chleba pre druhého. Všimnite si, ako polnočný prosebník formuloval svoju žiadosť: „Priateľ, požičaj mi tri chleby…“ Medzi nimi existuje vzťah a prosebník sa naň spolieha. Počuli ste už niekedy bonmot: „Skúškou priateľstva nie je, ako sa vyrovnáte so slovami svojho priateľa, ale ako sa vyrovnáte s jeho mlčaním“? Priatelia nemusia neustále debatovať, aby bolo jasné, že sú priateľmi. Dobrými priateľmi zostávajú, aj keď mlčia. Platí to aj o vašom priateľstve s Bohom? Je vám spolu dobre, aj keď mlčí? Poznáte ho natoľko dobre, aby ste zniesli aj jeho mlčanie?

Ježiš hovorí toto podobenstvo ako kontrast, nie ako prirovnanie. Sú chvíle, keď Boh mlčí, aby vyskúšal úprimnosť našej viery a našich prosieb. Aj napriek tomu je ochotný dávať a dáva rád. Polnočný prosebník má tri dôvody, pre ktoré prichádza k jasnému záveru. Hovorí: „Mám priateľa v núdzi. Ty máš, čo môj priateľ potrebuje. My dvaja sme priatelia a ja neodídem, kým mi nepomôžeš. Máte priateľa v núdzi? Uvedomujete si svoju bezmocnosť, pri naplnení jeho skutočných potrieb? Poznáte iného priateľa, ktorý ma k dispozícii všetko na nebi aj na zemi? Ježišovo podobenstvo prináša uistenie v tom, že môžeme ísť za nebeským Otcom a byť si istí pomocou, ktorú potrebujeme. Podobenstvo sa končí víťazstvom. Ten, kto o polnoci hľadal pomoc, dostal všetko, čo potreboval. „Nikto nikdy nebude počuť: Nemôžem ti pomôcť. Tí, čo prosia, aj keby prišli žiadať o chlieb pre hladných hoci o polnoci, dostanú, o čo prosia.“

Andrew Murray v knihe ministry of Intercession (Príhovorná služba) napísal: „Ak veríme v Boha a jeho vernosť, potom je príhovorná modlitba miestom, ku ktorému sa budeme utiekať, keď potrebujeme pomôcť druhým. Bude prvou vecou, na ktorú si urobíme čas.“

Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy Morrisa Vendena The Answer Is Prayer (Odpoveďou je modlitba) (Nampa, Idaho: Pacific Press 1988)./