Jedna z najkrajších biblických pasáží na tému príhovornej modlitby sa nachádza v Evanjeliu podľa Lukáša 11,5-8: „A potom im povedal: Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám ho čím ponúknuť. A on zvnútra odpovie: Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú už so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti. Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, ze je jeho priateľom, vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho neodbytnosť.“
A potom nasleduje dobre známy Ježišov výrok: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“ (Luk. 11,9) Ježišovo zasľúbenie treba chápať v kontexte citovaného podobenstva o dôležitosti modlitby za druhých. Skúste do príbehu vložiť sami seba. Máte priateľa, ktorý rád cestuje. Neskoro večer neohlásene dorazí k vám domov a je hladný. Lenže vaša domácnosť je úplne vyjedená. Chladnička je prázdna, komora je prázdna. Ráno ste plánovali veľký nákup, ale váš priateľ je hladný práve teraz. Je polnoc, večierku na rohu pred hodinou zatvorili. Čo robiť? Treba si uvedomiť, že nejde o otázku života a smrti. Váš priateľ určite nezomrie od hladu. Prinajhoršom pôjde spať so škvŕkaním v žalúdku. Nejde o jeho život, ale o to, aby sa u vás cítil dobre. Zabehnete teda ku kazateľovi, ktorý býva vo vedľajšom dome, a zaklopete. Kazateľ spí. Zaklopete znova, tentoraz hlasnejšie a nástojčivejšie. O chvíľu sa zobudí a vykloní sa z okna svojej spálne. Je očividne rozmrzený a z vašej návštevy nemá radosť. „Neotravuj. Spíme. Je zatvorené. Príď zajtra.“ Ale vy sa nedáte odbiť. „Mám priateľa, ktorý odo mňa potrebuje pomoc, a ja mu nemám čo dať. Musíš mi pomôcť.“ A vytrvalo naliehate. Dokázali by ste niečo také? Odradilo by vás, že inému človeku spôsobujete starosti? Alebo by ste navzdory počiatočnému odmietnutiu bojovali, aby ste získali niečo pre priateľa, ktorý je v núdzi?
Všimnite si tri faktory, ktoré pomáhajú bojovať naprike prekážkam.
Po prvé, máte priateľa, ktorý je v núdzi. Neprosíte za seba, ale za druhého človeka. Vďaka tomu máte o kúsok viac odvahy, než keby ste žiadali niečo pre seba.
Po druhé, ten, na ktorého dvere klopete, má to, čo potrebujete. Vopred viete, že práve z tohto zdroja môžete získať, čo hľadáte. Odpoveď neznie: „Ja tiež nemám žiadne jedlo, bež domov.“ ale „Neotravuj!“
A do tretice, vy a váš kazateľ ste priatelia. V tejto chvíli nie je najústretovejší, ale niekedy je práve úprimnosť a absencia zdvorilosti známkou priateľstva. Keby ste boli cudzím človekom, možno by kazateľ rýchlo nasadil svoju profesionálnu tvár a pomohol vám hneď. Ale pretože pred dverami stojíte vy, jeho priateľ, dovolí si vás poslať, odkiaľ ste prišli. Zažili ste niekedy niečo podobné? Stojíte medzi dvomi priateľmi. Od jedného sa usilujete získať bochník chleba pre druhého. Všimnite si, ako polnočný prosebník formuloval svoju žiadosť: „Priateľ, požičaj mi tri chleby…“ Medzi nimi existuje vzťah a prosebník sa naň spolieha. Počuli ste už niekedy bonmot: „Skúškou priateľstva nie je, ako sa vyrovnáte so slovami svojho priateľa, ale ako sa vyrovnáte s jeho mlčaním“? Priatelia nemusia neustále debatovať, aby bolo jasné, že sú priateľmi. Dobrými priateľmi zostávajú, aj keď mlčia. Platí to aj o vašom priateľstve s Bohom? Je vám spolu dobre, aj keď mlčí? Poznáte ho natoľko dobre, aby ste zniesli aj jeho mlčanie?
Ježiš hovorí toto podobenstvo ako kontrast, nie ako prirovnanie. Sú chvíle, keď Boh mlčí, aby vyskúšal úprimnosť našej viery a našich prosieb. Aj napriek tomu je ochotný dávať a dáva rád. Polnočný prosebník má tri dôvody, pre ktoré prichádza k jasnému záveru. Hovorí: „Mám priateľa v núdzi. Ty máš, čo môj priateľ potrebuje. My dvaja sme priatelia a ja neodídem, kým mi nepomôžeš. Máte priateľa v núdzi? Uvedomujete si svoju bezmocnosť, pri naplnení jeho skutočných potrieb? Poznáte iného priateľa, ktorý ma k dispozícii všetko na nebi aj na zemi? Ježišovo podobenstvo prináša uistenie v tom, že môžeme ísť za nebeským Otcom a byť si istí pomocou, ktorú potrebujeme. Podobenstvo sa končí víťazstvom. Ten, kto o polnoci hľadal pomoc, dostal všetko, čo potreboval. „Nikto nikdy nebude počuť: Nemôžem ti pomôcť. Tí, čo prosia, aj keby prišli žiadať o chlieb pre hladných hoci o polnoci, dostanú, o čo prosia.“
Andrew Murray v knihe ministry of Intercession (Príhovorná služba) napísal: „Ak veríme v Boha a jeho vernosť, potom je príhovorná modlitba miestom, ku ktorému sa budeme utiekať, keď potrebujeme pomôcť druhým. Bude prvou vecou, na ktorú si urobíme čas.“
Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy Morrisa Vendena The Answer Is Prayer (Odpoveďou je modlitba) (Nampa, Idaho: Pacific Press 1988)./