Rok: 2023

Fotografia doširoka otvorenej náruče

adminlm

„Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“ (Luk. 15, 20)

Spomínam si na čiernobielu fotografiu, ktorá v roku 1973 získala zvláštne ocenenie. Vznikla v deň, keď sa z Vietnamu vrátili prví vojnoví zajatci. Bojujúce strany podpísali prímerie a Severný Vietnam prepúšťal amerických zajatcov. Obrovské dopravné lietadlo Hercules C-140 pristálo na leteckej základni na západnom pobreží USA. Šedivý obor sa po pristávacej dráhe priblížil k vybavovacej plošine a z jeho zadnej časti sa vysunuli schody. Objavili sa prví prepustení vojnoví zajatci. Jeden za druhým zostupovali dolu, prechádzali po ploche letiska a blížili sa k svojim rodinám a priateľom, ktorí ich čakali za zátarasami.

Moju pozornosť upútal zvlášť jeden vojak. Mal na sebe dokonale upravenú uniformu a spod starostlivo nasadenej čiapky hľadela vychudnutá, ale hrdá tvár. Vracal sa domov.

Nejaké dieťa v zástupe sa už nemohlo dočkať. Keď vojak zostupoval po spustených schodoch, jeho dcérka sa pretisla cez dav, ktorý sa držal za natiahnutým povrazom. Rozbehla sa po štartovacej dráhe letiska ako o preteky. Tvár jej žiarila radosťou a vlasy viali vo vetre. Otec určite počul, ako ho volá. Všimol si ju už prv. Mimovoľne odhodil vojenský vak, kľakol si na kolená a roztiahol ruky, aby mohol svoje dieťa chytiť. Keď cvakla spúšť fotoaparátu, malo dievčatko nohy na zemi a ruky natiahnuté k otcovi. Cvak. Čiernobiela momentka, nadčasová snímka, obrázok opätovného zvítania otca s dieťaťom.

Ježiš kedysi rozprával príbeh o otvorenej náruči nášho nebeského Otca. Chcel, aby sme na ňu nikdy nezabudli. Zvestuje radostnú a slávnu pravdu, že Bohu vždy najviac záležalo na tom, aby mladší bratia a staršie sestry prišli k nemu a nechali sa objať.

Nevidím jediný dôvod, prečo by sme to nemali urobiť aj my.

 

Zdroj: Nekonečná milosť – Dwight Nelson

Defekt

adminlm

„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Vtedy mu povedia spravodliví: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou? Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25: 35-40)

Peter Sagan bol na tréningu so skupinkou ďalších profesionálnych cyklistov, keď ich zastavil akýsi cyklista zo Škótska.

WillieMcColl dostal počas svojej rekreačnej jazdy na ostrove Gran Canaria už tretí defekt. Prvé dva si opravil, ale pri treťom mu už chýbali náhradné komponenty, preto nemohol pokračovať v jazde. Zostal odkázaný na pomoc okoloidúcich cyklistov.

Naznačil skupine cyklistov, ktorá práve prechádzala okolo, že potrebuje pomoc. „Bez váhania zastavili, darovali mi dušu a opravili bicykel,“ opisuje situáciu McColl. Napriek profesionálnej výstroji si spočiatku vôbec neuvedomil, kto sa pri ňom zastavil. Myslel si, že ide o obyčajných cyklistov, ktorí sa preháňajú v dresoch WorldTour, a tak ich bez akýchkoľvek zábran požiadal o pomoc. Čoskoro však zistil, že defekt mu opravuje sám Peter Sagan – trojnásobný majster sveta. „Mne, obyčajnému 63-ročnému Škótovi, opravovali defekt profíci z troch rôznych tímov, možno aj najslávnejší chlapík v cyklistike. Som im neskutočne vďačný,“ povedal prekvapený Škót.

Nedá sa byť vždy hrdinom, ale vždy môžeš zostať človekom. Johann Wolfgang von Goethe

Otázka

adminlm

„Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.“ (Rim. 12, 9 – 10)

Vnúčikovia sa hrali s babkou a dedkom v detskej izbe. Dedko popritom pozeral v televizií správy. Nechcel, aby mu ušli najnovšie udalosti vo svete.

Deti s babkou boli v plnej prúde zábavy, keď ich dedko z ničoho nič prerušil a spýtal sa staršieho vnúčika: „Máš rád babku?“

„Áno,“ odvetil vnúčik bez váhania.

„A ako veľmi ju máš rád?“ pýtal sa dedko ďalej.

Dávidko roztiahol ruky, ako len mohol. „Tááák veľmi.“

„A dedka máš rád?“ vyzvedal dedko ďalej.

Dávidko sa zarazil a zmĺkol. Na chvíľu zavládlo ticho.

Keď dedko otázku zopakoval, odvetil: „Porozmýšľam.“

Asi po hodine, keď babka v kuchyni chystala jedlo a Dávidko jej asistoval, si dedko spomenul, že mu vnúčik dlhuje odpoveď. Znovu sa ho spýtal, či si už rozmyslel, či má dedka rád. Dávidko odpovedal: „Ešte rozmýšľam.“

Po štvrťhodine dedko opäť položil svoju otázku s tým, že aby vnukovi pomohol, roztiahol ruky asi tak na štyridsať centrimetrov od seba a opýtal sa: „Aspoň toľko máš dedka rád?“

„To je veľa,“ odvetil vnúčik.

„Deti musia mať s dospelými veľa trpezlivosti.“ (Antoine de Saint-Exupéry)

 

Zdroj: O kráse človeka – 15 povzbudzujúcich kapitol zo života

Rupia

adminlm

„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Kráľ mi odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mat. 25, 35. 35. 40)

Otec mu dal jednu rupiu, aby si za ňu na miestnom trhu niečo kúpil. Sundar vzal peniaze a rozbehol sa. Rozmýšľal, ktorú zo svojich obľúbených sladkostí si vyberie. Na kraji trhoviska uvidel žobrajúcu ženu. Bola len kosť a koža. Mala rozstrapatené vlasy, tmavé oči zastreté a vpadnuté. Nekontrolovateľne sa triasla. Sundar ju videl už predtým, ale nikdy sa nezastavil, aby sa na ňu skutočne pozrel. Odrazu si spomenul na svoje rozhodnutie urobiť dobrý skutok, kedykoľvek bude môcť. Táto žena zúfalo potrebovala pomoc a on jej mohol pomôcť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol rupiu, ktorú mu dal otec.

„Vezmite si,“ povedal žene a podal jej rupiu.

V kútikoch prepadnutých očí sa objavili slzy. Vystrela ruku, vzala si mincu a poďakovala sa. Sundara premkol hrejivý pocit spokojnosti z dobrého skutku a rozbehol sa domov.

„Okolo nás sú stovky možností, aby sme boli šťastní. Stačí len, keď otvorime oči a sme vďační.“

 

Zdroj: O kráse človeka – O dobrých skutkoch

Vidíš?

adminlm

Pravdepodobne ste už videli alebo robili test na zisťovanie farbosleposti. Ten, ktorý som videl ja, bol vo Vedeckom pacifickom centre v Seatli. Test pozostával z tridsiatich listov pokrytých rôznofarebnými tvarmi a vzorcami. Na každom liste sa nachádza číslo. Trik spočíva v tom, že farboslepý človek čísla nevidí, aj keby sa veľmi snažil.

Prezeral som si test a zaujalo ma, že na jedenástom obrázku číslo nevidím. Sprievodný text ma informoval, že som farboslepý na červenú farbu. Nikdy som nemal pocit, že by som červenú nevidel. Zavolal som teda dcéru a spýtal som sa jej, aké číslo vidí na obrázku číslo jedenásť. „To je predsa trinástka, ocko,“ odpovedala okamžite.

O chvíľu išiel okolo náš syn, a tak som sa vyskúšal obrázok aj na ňom „Čo vidíš?“ oslovil som ho a ukazoval na list papiera.

„Trinástku,“ odpovedal aj on pohotovo.

Poprosil som ho teda, aby mi ukázal, kde presne je tá trinástka. Pozrel sa na mňa a s povzdychom opísal na papieri tvar čísla trinásť. „Tu je to, ocko.“ povedal. Ale aj keď som sledoval pohyb jeho prsta, číslo som stále nevidel.

Vtedy som si spomenul na jednu príhodu: Boli sme s rodinou na výlete a ja som si nevšimol kvety, ktoré rástli popri ceste. Keď som sa zahľadel tým smerom, ktroý mi ukazovali, jasne som spoznal margaréty a slnečnice, ale vlčie maky som nevidel. Až keď sme vystúpili z auta a prišli bližšie, uvidel som tie červené kvety. Uvedomil som si, že červenú farbu síce vidím, ale nie vtedy, ak je v kombinácii s množstvom iných farieb.

Tridsaťšesť rokov som netušil, že mám takýto problém. Vedel som, čo som mal vidieť. Prečítal som si, čo si mám všímať. Ľudia, ktorých poznám, ktorých milujem a ktorým dôverujem, ma ubezpečovali, že oni to videli. Pokúšali sa mi pomôcť, aby som videl tiež. Presviedčami ma, že to tam je. Prstom prešli po čísle – ale ja som ho nevidel. Problém bol v mojich očiach. Možno keby ich niekto zázračne uzdravil, mohol by som červenú trinástku uvidieť.

Tento príbeh dokonale ilustruje problém, ktorý máme s neobráteným srdcom. Nie je našou chybou, že nevidíme červnú trinástku na obrázku číslo jedenásť. Nemusíme sa trýzniť a trápiť, že číslo nevidíme. Ako slepec, ktorý poprosil Ježiša, aby mu otvoril oči, aj my sme sa narodili slepí. Zrak je zázrak z nebies.

„A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! Ježiš sa zľutoval nad nami a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho.“ (Mat. 20, 30-34)

 

Zdroj: Zázrak obrátenia – Morris L. Venden