„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Kráľ mi odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mat. 25, 35. 35. 40)

Otec mu dal jednu rupiu, aby si za ňu na miestnom trhu niečo kúpil. Sundar vzal peniaze a rozbehol sa. Rozmýšľal, ktorú zo svojich obľúbených sladkostí si vyberie. Na kraji trhoviska uvidel žobrajúcu ženu. Bola len kosť a koža. Mala rozstrapatené vlasy, tmavé oči zastreté a vpadnuté. Nekontrolovateľne sa triasla. Sundar ju videl už predtým, ale nikdy sa nezastavil, aby sa na ňu skutočne pozrel. Odrazu si spomenul na svoje rozhodnutie urobiť dobrý skutok, kedykoľvek bude môcť. Táto žena zúfalo potrebovala pomoc a on jej mohol pomôcť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol rupiu, ktorú mu dal otec.

„Vezmite si,“ povedal žene a podal jej rupiu.

V kútikoch prepadnutých očí sa objavili slzy. Vystrela ruku, vzala si mincu a poďakovala sa. Sundara premkol hrejivý pocit spokojnosti z dobrého skutku a rozbehol sa domov.

„Okolo nás sú stovky možností, aby sme boli šťastní. Stačí len, keď otvorime oči a sme vďační.“

 

Zdroj: O kráse človeka – O dobrých skutkoch