„Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.“ (Žalmy 104, 19. 20)
Pán Vladimír rád cestoval po svete. Navštívil rôzne krajiny. Keď bol v Sýrii, niektoré rodiny navštívil v ich domove. Niekoľko mesiacov strávil medzi beduínmi. Dodnes obdivuje niektoré veci, ktoré sa od nich dozvedel. Tam pochopil, že nie každý vývoj a výdobytok techniky v moderných civilizáciách naozaj skvalitňuje život.
Raz odchádzal z jednej návštevy a pozrel na hodinky. Chcel vedieť, koľko je hodín. Nikto z domácich hodinky nemal. Preto sa ho spýtali, ako fungujú. Ukázal im, že keď príde ručička na dané číslo, musí odísť. Beduín sa zamyslel a povedal mu: „Ty si taký veľký pán. Máš auto, máš slnečné okuliare, máš fotoaparát… A taká malá skrinka ti rozkazuje, kedy máš prísť a kedy máš odísť.“
Keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že mal pravdu. Beduín taký problém nemal. Keď svietilo slnko, pásol ovce a dojil ich. To bola všetka jeho práca. On si čas organizoval úplne voľne, ako chcel. Nemal nad sebou žiadneho šéfa ani žiadne hodiny.
„Môžeš si kúpiť hodiny, ale nie čas.“ (Čínske príslovie)
Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková