Niečo viac

„Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túl. Nezahanbia sa, keď budú hovoriť s nepriateľmi v bráne.“(Žalmy 127, 3-5)

Keď mal 52, bol slobodný a nemal deti. Každému zo svojich štrnástich najlepších priateľov sa rozhodol poďakovať. „Všetci boli uvedení ako dediči v závete, keby ma niekedy zrazil autobus. Potom som si ale uvedomil, prečo čakať, kým ma zrazí autobus?“ Prenajal si starú dodávku s nápisom „kvetinárstvo“ a do kufra naložil štrnásť tašiek – v každej bol milión doláro v hotovosti. Pár mesiacov po 53. narodeninách a oženil. „Môj život bol úžasný a plný. Ale keď som stretol Amal, zistil som, že môj život bol dovtedy vlastne prázdny. Potom prišli deti a ja som si ešte viac uvedomil prázdnotu dovtedajšieho života…. Otcovstvo mi dáva pocit, že niekam patrím. Našiel som domov a bezpodmienečnú lásku. Dúfate, že váš život naplní dobrá práca a pes. A zrazu si uvedomíte, že byť otcom je niečo oveľa viac, než ste si mysleli,“ povedal George Clooney, hollywoodsky herec, držiteľ Zlatých glóbusov a Oscarov.

„Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

 

 

Náš Boh je taký úžasný!!!

„Hospodine, môj Bože, k tebe sa utiekam; zachráň ma od všetkých tých, ktorí ma prenasledujú, a vytrhni ma!“ (Žalm 7, 2)
(Príbeh z vojny)
“Počas 2. svetovej vojny bol vojak oddelený od svojej jednotky na ostrove. Boje boli intenzívne a v dyme a krížovej paľbe stratil kontakt so svojimi kamarátmi. Sám v džungli počul nepriateľských vojakov prichádzať jeho smerom. Vyhrabal sa z úkrytu a našiel cestu na vysoký hrebeň k niekoľkým malým jaskyniam v skale. Rýchlo vliezol do jednej z jaskýň. Hoci bol pre túto chvíľu v bezpečí, uvedomil si, že akonáhle nepriateľskí vojaci, ktorí ho hľadajú, dosiahnú hrebeň, rýchlo prehľadajú všetky jaskyne a on bude zabitý.
Ako čakal, modlil sa: „Pane, prosím, ušetri môj život. Čokoľvek sa stane, milujem ťa a verím ti. Amen.“ Po modlitbe ticho ležal a počúval, ako sa nepriateľ pomaly začína približovať. Pomyslel si: „No, myslím, že ani Pán mi z tohto už nepomôže.“ Potom uvidel pavúka, ktorý si nad prednou časťou jaskyne vytváral sieť. „Ách,“ pomyslel si, „veď to, čo potrebujem, je tehlová stena a to, čo mi Pán poslal, je pavučina. Boh má ale zmysel pre humor.“ Keď sa nepriatelia približovali, sledoval z tmy svojho úkrytu a videl, ako prehľadávajú jednu jaskyňu za druhou. Keď prišli k nemu, pripravil sa na posledný boj, ale potom začul, ako vodca vojakov povedal:
„Môžeš tiež ignorovať prehladávanie tejto jaskyne…ak by sem vstúpil, táto pavučina by bola prerušená!“ Tak odišli a on bol záchránený! Zrazu si uvedomil, že s pavučinou nad vchodom vyzerá jeho jaskyňa, ako keby tam už dlho nikto nevstúpil.
„Pane, odpusť mi,“ modlil sa. „Zabudol som, že u teba je pavučina silnejšia ako tehlová stena. Použiješ aj tie najmenšie veci na tomto svete, aby si zmiatol múdrych! Boh je aj tvoj ochranca, ak v neho veríš.”
„Môj štít je u Boha, ktorý zachraňuje úprimných srdcom.“ (Žalm 7, 11)

Východ Zeme

„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. A Boh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno, šiesty deň.“ (1. Moj. 1, 1. 2. 3. a 31)

24. decembra 1968 vyniesla kozmická loď Apollo 8 astronautov Franka Bormana, Williama Andersa a Jima Lovella na obežnú dráhu Mesiaca. Bolo to prvýkrát, čo ľudia preleteli z gravitačného poľa Zeme do gravitačného poľa Mesiaca. Úlohou posádky bolo vyhotoviť snímky Mesiaca v rámci prípravy na prvé pristátie, ktoré sa tam malo asi o tri roky uskutočniť. Slávnou sa však stala snímka zhotovená náhodou. Keď obleteli odvrátenú tvár Mesiaca, uvideli, ako nad nehybným povrchom Mesiaca vychádza Zem. Borman a Anders zachytili tento okamih na film. Snímok prvýkrát ukázal Zem zo vzdialeného vesmíru. V porovnaní so šedivým a nehybným Mesiacom to bol veľmi okúzľujúci a nádherný svet. Jim Lovell vtedy povedal: „Obrovská osamelosť Mesiaca vzbudzuje posvätnú hrôzu. Ale vďaka tomu si uvedomíte, čo máte tam dolu.“

Snímok nazvaný „východ Zeme“ poskytol veľmi silnú, názornú predstavu o Zemi, ktorá v porovnaní s pustým Mesiacom pôsobí dojmom inteligentného organizmu.

„Všetko má svoju krásu, ale nie každý ju vidí.“ (Konfucius)

Zdroj: O kráse človeka – M.Bieliková

 

Nádej

„Z úzkosti som volal na Hospodina, a vyslyšal ma; Hospodin ma postavil na priestranstvo.“ (Žalm 118, 5)

Keď mohutný zával v hĺbke 700 metrov pod zemou odrezal od sveta 33 baníkov, mnohí hore na zemi si mysleli, že neexistuje šanca, aby to niekto z nich prežil. Čiľania sa však odmietli vzdať nádeje. Pod obrovským tlakom verejnosti vláda prevzala zodpovednosť za záchranné práce. Nasadili všetku dostupnú techniku. Najprv urobili do priestoru, o ktorom sa predpokladalo, že by sa v ňom mohli baníci nachádzať, osem prieskumných vrtov. Na sedemnásty deň po nehode sa hrot vrtnej súpravy preboril do prázdnej komory. Keď ho vytiahli, bol na ňom lístok so správou: „Estamosbienenelrefugio, los 33.“ („Sme v poriadku v úkryte. Je nás 33.“)

Keď sa podarilo obnoviť spojenie so zavalenými baníkmi, na povrchu nastala nesmierna radosť. Čile žilo jedinou myšlienkou – musí sa nájsť spôsob, ako uväznených baníkovzachrániť.Do podzemia začali posielať jedlo, vodu a lieky v špeciálnych nádobách, ktoré sa vošli do úzkych vrtov. Zaviedli aj spojenie cez telefón a video, aby muži pod zemou mohli komunikovať so svojimi záchrancami a rodinami.

Tri veľké medzinárodné tímy poskytli na záchranné práce svoje vrtné súpravy s cieľom vyvŕtať otvor s takým priemerom, aby ním mohol prejsť človek. Medzitým sa poprední konštruktéri snažili vyrobiť záchrannú kapsulu, v ktorej by bolo možné cez vrt vytiahnuť človeka. Napokon po 69 dňoch horúčkovitých záchranných prác boli baníci po jednom vytiahnutí z hĺbky. Všetkých 33 mužov bolo zachránených. Odhaduje sa, že asi miliarda ľudí sledovala záchrannú akciu v priamom prenose v televízii alebo na internete. Písalo sa o najväčšej záchrannej akcii v histórii baníctva.

„Nádej je motor života. Kde umiera nádej, umiera život.“ (Arthur Honegger)

 

Baníci

„Všetci čo očakávate Hospodina, buďte silní a nech je pevné vaše srdce.“

Baníci, ktorí pracovali v čílskej bani na ťažbu zlata a medi v San José, si každý deň pri zostupe po špirálovitej štôlni dolu do tmy uvedomovali obrovské riziko. Baňa bola stará vyše sto rokov. Často sa stávalo, že v dôsledku otrasov zbíjačiek a banských strojov steny praskali a zo stropu sa sypali kamene a množstvo prachu. Už v minulosti tu došlo k viacerým banským nešťastiam. Banská spoločnosť musela uhradiť množstvo pokút za porušenie bezpečnostných predpisov. Biznis je však biznis a ľudia potrebujú prácu. Preto do bane každý deň fárali muži v dobrej viere, že štôlne a banské chodby vydržia ešte túto jednu zmenu.

5. septembra 2010 sa tridsiatim trom mužom, ktorí pracovali hlboko v podzemí, zdalo, že je všetko v poriadku. Potom sa znenazdania s ostrým praskaním a ohlušujúcim dunením dala do pohybu skalnatá klenba s hmotnosťou približne 700 000 ton. Vznikol obrovský zával, ktorý odrezal všetky prístupové šachty a zničil ventilačný systém i všetky siete. Keď konečne nastalo ticho a prach sa usadil, baníci zistili, že sú uväznení asi 700 metrov pod zemou a päť kilometrov od vstupu do bane.
Skúsení baníci pochopili, že „niet cesty späť“. Nezostáva im nič iné, len čakať, postarať sa o základné životné potreby a dúfať, že záchrana príde zhora.

„Pamätaj, že aj tá najťažšia hodina v tvojom živote má len 60 minút.“  (Sofokles)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková