„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Kor. 5, 17)

Na naliehanie manželky Louie Zamperini neochotne súhlasil, že si pôjde vypočuť evanjelistu Billy Grahama. Ale nevydržal do konca. Na ďalší deň manželka opäť naliehala, aby šli na Grahamovo kázanie. Vzpieral sa, ale napokon šiel. Graham hovoril o Bohu, ktorý dáva človeku silu vydržať v utrpení. Keď chcel odísť, odrazu si spomenul, ako sa modlil, keď ho v záchrannom člne a vo väzení trápil neznesiteľný smäd a hlad. Vtedy dal Bohu sľub, že ak ho zachráni, bude mu slúžiť. Keď sa v ten večer vrátili domov. Louie vylial všetok alkohol do kuchynského drezu. Prvýkrát od konca vojny nemal chut piť. Pozbieral všetky balíčky cigariet a nahádzal ich do odpadovej šachty. V tú noc prvýkrát po takmer piatich rokoch nemal nočné mory – v sne sa neocitol vo väzení a nikto ho netĺkol palicou. Keď ráno vstal, vyhrabal svoju zabudnutú Bibliu a začal čítať. Vo svojom vnútri pocítil hlboký pokoj. Strach, zloba i nenávisť boli preč. A nikdy sa už nevrátil.

„Boh, ktorý bol tridsať rokov tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše.“ (Hans Balthasar)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

„A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.“ (1. Moj. 1, 14-18)

Predstavte si, že máte gumový balón. Vezmete si fixku a na balón nakreslíte bodky vzdialené od seba asi jeden centimeter. Čo sa stane so vzdialenosťou medzi bodkami, keď balón nafúknete? Ako sa balón napína, bodky sa od seba vzďaľujú. Vedci zistili, že niečo podobné sa deje vo vesmíre. Hviezdy sa od seba čoraz viac vzďaľujú. Je zrejmé, že vesmír sa rozpína, podobne ako balón plnený vzduchom.

Astronaut EdwinPowellHubble 1. januára 1925 vyhlásil, že vesmír je oveľa väčší, než sa dovtedy predpokladalo. Ukázal tiež, že sa rozpína, čo znamená, že ostatné galaxie sa od nás vzďaľujú. V roku 1929 zistil, že rýchlosť, ktorou galaxie ustupujú, sa zvyšuje úmerne ich vzdialenosti od nás (Hubbleov zákon) a vypočítal pomer medzi rýchlosťou a vzdialenosťou (Hubbleova konštanta).

Ak sa vesmír rozpína, musel byť v minulosti menší. Čím viac sa vrátime do minulosti, tým menší bol vesmír. Keď sa vrátime dostatočne ďaleko, vesmír sa scvrkne natoľko, že z neho zostane jeden takmer neviditeľný bod. Na základe toho vedci prijali hypotézu, že vesmír má svoj začiatok.

Najnepochopiteľnejšia vec na vesmíre je tá, že je pochopiteľný. Albert Einstein

Zdroj: O kráse človeka – Marcela Bieliková

„Láska zhovieva, je dobrotivá, láska nezávidí, láska nechlubí, nenadúva sa, všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.“ (1. Kor. 13, 4.7)

Legendárny herec Chuck Norris hral v mnohých hollywoodských filmoch zväčša postavu silného a tvrdého muža, ktorého nič nedokážalo zastaviť. Od roku 2012 však nenatočil žiaden nový film. Odišiel spred kamier a hlavnú úlohu hrá teraz doma – na plný úväzok sa stará o svoju chorú manželku Genu O Kelly. V roku 2013 jeho manželke diagnostikovali ochorenie kĺbov, kvôli ktorému musela ísť niekoľkokrát na magnetickú rezonanciu. Po tomto vyšetrení začala trpieť veľkými bolesťami. V priebehu niekoľkých rokov sa zo zdravotného a energetického človeka stala osoba odkázaná na pomoc iných. V tomto ťažkom a náročnom období sa Chuck Norris rozhodol dodržať manželský sľub – v zdraví i chorobe – a odišiel z filmového sveta, aby sa stal opatrovateľom svojej manželky. Po rokoch liečby a starostlivosti sa jej stav výrazne zlepšil. Dôležitou súčasťou jej liečby je práve pomoc manžela. „Môj muž stál vždy po mojom boku. Za to mu budem do smrti vďačná.“

„Zdravý človek má tisíc prianí. Chorý iba jedno.“ (Indické príslovie)

„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám.“ (Ev.Jána 14, 1-3,18)

Jedenásťročná Viera Diamantová sedela s kufrom sama na lavičke na londýnskej vlakovej stanici. Na krku mala zavesenú ceduľku s identifikačným číslom. Čakala na pestúnskej rodine, ktorá si ju mala vziať. Všetky ostatné deti už odišli a jej sa zmocnil strach. Čo keď na ňu zabudli? Alebo si to rozmysleli a rozhodli sa, že si ju nevezmú? Nemala žiadnu adresu, nevedela po anglicky. Bola vydesená. Viera patrila k židovským deťom, ktoré boli tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránené z krajín, ktoré obsadili nacisti. Po dvoch dňoch konečne dorazili jej budúca pestúnka. „Bola to útla žena, ktorá nemala na kabáte všetky gombíky. Ale mala ten najkrajší úsmev,“ spomína Viera. Žena sa rozbehla k Viere, objala ju a povedala jej:“Budeme ťa mať radí.“ Svoj sľub splnili. Aj k nám možno niekedy príde Boh neskôr, ako by sme chceli. Vždy však prichádza so slovami: „Budem ťa mať rád.“

„Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre.“ (André Maurois)

Zdroj: Kurzy pre život 2023