„Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a položiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom. A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť.“ (Sk. 9, 17-18)

Neurológ Oliver Sacks vo svojej knihe Antropológ na Marse hovorí o Virgilovi, mužovi, ktorý bol od detstva nevidomý. Keď mal 50 rokov, podstúpil chirurgický zákrok, po ktorom sa mu vrátil zrak. Spolu s doktorom Sacksom však zistil, že vidieť ešte neznamená, že človek dokáže túto svoju schopnosť aj používať. Virgilove prvé skúsenosti so zrakom boli chaotické. Dokázal rozoznať farby a pohyby, ale utvoriť si z nich súvislý obraz a zorientovať sa podľa zraku bolo pre neho nesmierne ťažké. Po nejakom čase sa naučil identifikovať rôzne predmety, ale stále si zachoval zvyky a správanie ako nevidomý človek.

Doktor Sacks preto tvrdil: „Človek musí zomrieť ako nevidomý, aby sa mohol narodiť znovu ako vidiaci. Prechod od slepoty k navráteniu zraku je strašný.“

Keď nám Pán Ježiš otvorí zrak, je to tiež poriadny šok. Človek sa musí učiť pozerať sa na veci úplne novým spôsobom.

„Na to, aby človek dobre videl, nestačí mať otvorené len oči. Na to treba otvoriť aj srdce.“ (P. Cézanne)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„No, je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou.“ (1. Tim. 6,6)

V 5. storočí si istý muž menom Arenius predsavzal žiť svätým životom. Vzdal sa pohodlia egypskej spoločnosti a rozhodol sa pre skromný spôsob života na púšti. A predsa, kedykoľvek navštívil Alexandriu, to veľké mesto, chodil po obchodoch a tržniciach. Keď sa ho spýtali, prečo to robí, vysvetlil, že pri pohľade na všetky tie veci sa jeho srdce teší, koľko toho v živote nepotrebuje.

My, čo žijeme v spoločnosti zaplavenej tovarom a rôznou elektronikou, by sme sa mali zamyslieť nad príkladom tohto obyvateľa púšte. V roku 1990 bolo v supermarkete približne 9 000 druhov tovaru, dnes je to asi 30 000. Koľko z nich sú však veci, ktoré pre život skutočne potrebujeme? Koľko zbytočných vecí nám každý deň ponúkajú?

Keď pôjdete najbližšie nakupovať do svojho obľúbeného supermarketu, pozrite sa do svojho nákupného košíka. Koľko z naložených vecí naozaj potrebujete? Čo ste vzali jednoducho preto, že ste to uvideli a zdalo sa vám, že je to „jedinečná ponuka“?

„Mnoho ľudí sa odučilo jesť a vie už len hltať.“ (Bocuse)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. Prišiel k nemu pokušiteľ a povedal: Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ (Mat. 4, 2-3)

Roku 1963 si môj brat priviezol domov nového volkswagena – dnes legendárneho Chrobáka. Zbožňoval ho natoľko, že láskou k nemu nakazil aj mňa. V prospekte stálo: „Vynikajúca spotreba. Predehnete, koho chcete. Pohodlie ako doma v kresle.“ Nakoniec som si Chrobáka kúpil aj ja.

Jedného dňa som vzal svjoho nového miláčika na prechádzku na úplne novú časť diaľnice za mestom. Pred vjazdom na diaľnicu som musel stáť na svetlách a vedľa mňa sa objavil čierny Ford Mustang. Cvične som pretúroval sovj tridsaťkoňový motor a vedľa hneď hlbokým hlasom zahučalo sto fordových mustangov. Otočil som hlavu a môj pohľad sa stretol s pohľadom vodiča Mustanga. V očiach sme mali výzvu.

Na semafore naskočila oranžová, zaradili sme jednotku a pustili spojku. Vo chvíli, keď sa objavila zelená, som mal plyn na podlahu a vyrazil vpred. Za niekoľko sekúnd som preletel križovatku a rútil sa na diaľnicu. Keď sa ručička na tachometri blížila k deväťdesiatke, ford bol už ďaleko predo mnou.

Žiadnu ďalšiu výzvu na rýchlostný súboj som už v Chrobákovi nevyslal ani neprijal. Keď má človek silný motor, žije v pokušení použil ho. Čím silnejší, tým väčšie pokušenie!

„Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“ (Žid. 4, 15-16)

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

„Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami.“ (Rim. 1, 22)

Protestantský kazateľ sa chystal vykonať obrad krstu. V prítomnosti baptistického kolegu sa cítil pri pokvapkávaní hlavičky dieťaťa mierne nesvoj, a tak sa rozhodol, že musí obhájiť svoj postoj: „Keď sa v Bibli hovorí do, neznamená to vždycky do. Keď teda čítame, že Ježiš vstúpil do vody, nemusí to znamenať doslovný popis toho, že vstúpil celý do vody.“

Na konci bohoslužby sa spýtal, či by chcel niekto niečo povedať. Niekoľko poslucháčov podporilo jeho vysvetlenie. Nakoniec sa v zadnom rade postavil úžemčistý chlapík a povedal: „Pán kazateľ, môžem niečo dodať? Bol som zlý človek. A som veľmi rád, že tu dnes môžem byť s vami. Nikdy predtým som Biblii veľmi nerozumel. Teraz už rozumiem. Keď sa v Biblii hovorí, že Daniel bol hodený do jamy s levami, myslí sa tým, že bol blízko tej jamy a tie levy ho nemohli chytiť. A keď Biblia hovorí, že židovskí mládenci boli hodení do ohnivej pece, tak len stáli blízko, aby im nebolo zima. A chápem, že keď bol Jonáš v bruchu veľryby, nebol vnútri, ale sedel na nej. Z toho vyplýva, že keď hriešnici ako ja umrú, nebudú hodení do ohnivého jazera, ale budú postávať poblíž, aby im nebolo zima. A chápem aj to o svätých, že nebudú vnútri Svätého mesta, ale budú môcť pozerať cez hradby a uvidia, čo sa deje vo vnútri, aby vedeli, o čo prišli.“

„A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.“ (Jak. 1, 22)

Zdroj: Moderné podobenstvá, Morris L. Venden