Môj nový volkswagen

„Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. Prišiel k nemu pokušiteľ a povedal: Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ (Mat. 4, 2-3)

Roku 1963 si môj brat priviezol domov nového volkswagena – dnes legendárneho Chrobáka. Zbožňoval ho natoľko, že láskou k nemu nakazil aj mňa. V prospekte stálo: „Vynikajúca spotreba. Predehnete, koho chcete. Pohodlie ako doma v kresle.“ Nakoniec som si Chrobáka kúpil aj ja.

Jedného dňa som vzal svjoho nového miláčika na prechádzku na úplne novú časť diaľnice za mestom. Pred vjazdom na diaľnicu som musel stáť na svetlách a vedľa mňa sa objavil čierny Ford Mustang. Cvične som pretúroval sovj tridsaťkoňový motor a vedľa hneď hlbokým hlasom zahučalo sto fordových mustangov. Otočil som hlavu a môj pohľad sa stretol s pohľadom vodiča Mustanga. V očiach sme mali výzvu.

Na semafore naskočila oranžová, zaradili sme jednotku a pustili spojku. Vo chvíli, keď sa objavila zelená, som mal plyn na podlahu a vyrazil vpred. Za niekoľko sekúnd som preletel križovatku a rútil sa na diaľnicu. Keď sa ručička na tachometri blížila k deväťdesiatke, ford bol už ďaleko predo mnou.

Žiadnu ďalšiu výzvu na rýchlostný súboj som už v Chrobákovi nevyslal ani neprijal. Keď má človek silný motor, žije v pokušení použil ho. Čím silnejší, tým väčšie pokušenie!

„Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“ (Žid. 4, 15-16)

 

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden