„Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami.“ (Rim. 1, 22)
Protestantský kazateľ sa chystal vykonať obrad krstu. V prítomnosti baptistického kolegu sa cítil pri pokvapkávaní hlavičky dieťaťa mierne nesvoj, a tak sa rozhodol, že musí obhájiť svoj postoj: „Keď sa v Bibli hovorí do, neznamená to vždycky do. Keď teda čítame, že Ježiš vstúpil do vody, nemusí to znamenať doslovný popis toho, že vstúpil celý do vody.“
Na konci bohoslužby sa spýtal, či by chcel niekto niečo povedať. Niekoľko poslucháčov podporilo jeho vysvetlenie. Nakoniec sa v zadnom rade postavil úžemčistý chlapík a povedal: „Pán kazateľ, môžem niečo dodať? Bol som zlý človek. A som veľmi rád, že tu dnes môžem byť s vami. Nikdy predtým som Biblii veľmi nerozumel. Teraz už rozumiem. Keď sa v Biblii hovorí, že Daniel bol hodený do jamy s levami, myslí sa tým, že bol blízko tej jamy a tie levy ho nemohli chytiť. A keď Biblia hovorí, že židovskí mládenci boli hodení do ohnivej pece, tak len stáli blízko, aby im nebolo zima. A chápem, že keď bol Jonáš v bruchu veľryby, nebol vnútri, ale sedel na nej. Z toho vyplýva, že keď hriešnici ako ja umrú, nebudú hodení do ohnivého jazera, ale budú postávať poblíž, aby im nebolo zima. A chápem aj to o svätých, že nebudú vnútri Svätého mesta, ale budú môcť pozerať cez hradby a uvidia, čo sa deje vo vnútri, aby vedeli, o čo prišli.“
„A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.“ (Jak. 1, 22)
Zdroj: Moderné podobenstvá, Morris L. Venden