„Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a položiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom. A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť.“ (Sk. 9, 17-18)
Neurológ Oliver Sacks vo svojej knihe Antropológ na Marse hovorí o Virgilovi, mužovi, ktorý bol od detstva nevidomý. Keď mal 50 rokov, podstúpil chirurgický zákrok, po ktorom sa mu vrátil zrak. Spolu s doktorom Sacksom však zistil, že vidieť ešte neznamená, že človek dokáže túto svoju schopnosť aj používať. Virgilove prvé skúsenosti so zrakom boli chaotické. Dokázal rozoznať farby a pohyby, ale utvoriť si z nich súvislý obraz a zorientovať sa podľa zraku bolo pre neho nesmierne ťažké. Po nejakom čase sa naučil identifikovať rôzne predmety, ale stále si zachoval zvyky a správanie ako nevidomý človek.
Doktor Sacks preto tvrdil: „Človek musí zomrieť ako nevidomý, aby sa mohol narodiť znovu ako vidiaci. Prechod od slepoty k navráteniu zraku je strašný.“
Keď nám Pán Ježiš otvorí zrak, je to tiež poriadny šok. Človek sa musí učiť pozerať sa na veci úplne novým spôsobom.
„Na to, aby človek dobre videl, nestačí mať otvorené len oči. Na to treba otvoriť aj srdce.“ (P. Cézanne)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9