Poďte ku mne všetci…

Pred niekoľkými rokmi som videl v novinách fotografiu, ktorá na mňa hlboko zapôsobila. Bola to zvláštna tabuľa, pribitá na strome blízko Nappanee v Indiane. Nebol to žiaden billboard so smejúcimi sa tvárami a pútavými sloganmi, aké vídavame v mestách. Bola to obyčaj ná tabuľa s niekoľkými ručne napísanými slovami. Nikto nevedel, ako sa tam dostala – dokonca ani farmár, ktorému patril pozemok so stromom, na ktorom bola pribitá. Nemôžete ju prehliadnúť. Prekvapí vás zakaždým, keď ste na zákrute pri Nappanee. Kto ju tam dal? Žalostiaca matka? Osamelý otec ? – To nikto nevie. A nikto, kto si ju prečíta, na ňu len tak nezabudne. Štyri jednoduché slová: “ SYNU, PROSÍM, VRÁŤ SA.“
Sú to tie isté slová, ktoré kedysi Boh napísal krvou na drevo kríža. Je to utrpením roztvorená náruč. “ Dieťa, prosím, vráť sa.“
Otec chce, aby sme našli pokoj, a preto sa k nám skláňa na Golgote. Chce nás pozdvihnúť a utešiť. Vo svojej zakrvavenej náruči nekonečnej milosti a lásky nám ponúka úplné zmierenie a dokonalý pokoj, po ktorom sme vždy túžili.
“ Poďte ku mne všetci … a ja vám dám odpočinúť.“ Mat.11,28

„Naše srdce nedosiahne pokoj, kým nespočinie v tebe, Bože.“ / Augustín/
Zdroj: D.Nelson, Nekonečná milosť/

Medozvestka

Múdri sú robiť zlé a robiť dobré nevedia.  Jeremiáš 4,22

Medozvestka krikľavá je vták, ktorý dostal svoje pomenovanie podľa toho, že privádza zvieratá a ľudí k včelím hniezdam. Keď tento vták nájde takéto hniezdo ide a hľadá niekoho dostatočne silného, aby ho roztvoril. Zvyčajne je to jazvec mediar, člen čeľade lasicovitých, ktorý má rád med a má silné drápy, aby otvoril hniezdo pre seba aj pre medozvestku. Keď medozvestka  medozvestka nemôže nájsť jazveca, snaží sa k zdroju medu priviesť iné zviera, ako je pavián alebo dokonca človeka.

Ako chlapec som si vždy myslel, že medozvestka je úžasný vták, ale keď som sa o ňom dozvedel viac, obľuboval som si ho stále menej a menej. V podstate teraz mi pripadá ako dosť odporné stvorenie.

Myslel som si, že medozvestka má rada med a vždy potrebuje, aby jej niekto pomohol sa k nemu dostať. Avšak ako sa zdá, nemá rada med, ale vosk. A to, po čom naozaj ide sú včelie mláďatá , ktoré zo záľubou požiera.

Medozvestka patrí do čeľade ďatľovitých. Ďatle požierajú červy a včelie mláďatá vyzerajú presne ako červy. A tak som tomuto zvyku porozumel, i keď sa mi veľmi nepáčil. V podstate medozvestka sa mi znepáčila kvôli niečomu inému. Matka medozvestka kladie vajíčka do hniezd ďatľov, ktorý sú jej príbuzní. Keď sa vyliahne mláďa medozvestky, má na svojom zobáku dva ostré háky. Používa ich na to, aby zabila ostatné mláďatá v hniezde, a tak dostala plnú pozornosť jej adoptívnych rodičov. Títo cudzí rodičia však naďalej drú ako otroci a prinášajú potravu svojmu nezvanému hosťovi, aby rástol.

Aj keď viem, že to čo medozvestka robí je pre ňu prirodzené, vôbec sa mi to nepáči. Ale často , keď niekto robí to, čo sa nám nepáči, naša neľubosť dopadne na človeka rovnako ako na jeho nesprávny skutok. Toto však nie je Ježišov spôsob. On nás má rád, aj keď hrešíme.

Starý dakotský trojprsťák

Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu ( Božiemu ), lebo je napísané:  Mne patrí pomsta, ja odplatím; Rim 12,19

Jedného dňa v roku 1910 dokríval do jedného ranča vlk. V pasci prišiel o jeden zo svojich prstov a zdalo sa, že hľadá ľudskú pomoc. Avšak namiesto pomoci bol privítaný zdvihnutou puškou a musel ujsť. Od tohto dňa až do jeho smrti v roku 1925 starý dakotský trojprsťák viedol vojnu proti Harding County v južnej Dakote.

Trojprsťák, ktorý meral 165 centimetrov a vážil 34 kilogramov strávil svoje zvyšné roky zabíjaním rančerových stád. Počas trojmesačného obdobia vyhubili ovce, dobytok a kone v hodnote 6700 dolárov.

Starý trojprsťák dokázal, že je inteligentejší, než profesionálny lovci vlkov, ktorí ho prenasledovali. Viedol jazdcov dole úžľabinami, ktoré boli príliš úzke pre kone a cez polia plné vakomyší gofer s norami, do ktorých kone ľahko vhupli. Raz sa ukryl v telesnej dutine mŕtveho koňa. Starý vlk jedol len vlastnú čerstvo zabitú korisť, aby sa vyhol otrávenej návnade. Tiež bol zvlášť šikovný v preskakovaní pasci.

Nakoniec legendárneho vlka chytil do pasce federálny lovec vlkov tak, že zahrabal viacero pasí na kopci a potom popri nich nasadil šalviové kríky. Nasledujúci deň trojprsťák, ktorý bol zvedavý na čerstvo rozrytú zem okolo kríkov stúpil do jednej z dvoch pascí a o niekoľko hodín zdochol. Tento vlk žil dvadsať rokov, čo je o desať viac než priemer a pätnásť rokov sa vyhýbal chyteniu.

Nemôže prisudzovať ľudské motívy zvieraťu, ako bol starý trojprsťák, ale sú prípady kedy zranené divé zvieratá hľadali pomoc u človeka. Stáva sa to zvlášť vtedy, keď zviera malo nejaké spojenie s priateľským človekom v čase keď bolo mláďaťom. Keď trojprsťák bol odvrhnutý, dal sa na cestu pomsty. Je veľmi ľahké cítiť sa vyrovnane pri robení niečoho hrozného, keď s nami niekto zle zaobchádzal, ale nikdy nemôžme poznať dôvody pre takéto konanie. Pán Boh hovorí, že pomsta patrí jemu. Môžeme mu dôverovať a nechať to na neho.

Symbol lásky

On a ona. Občas som ich zahliadla v parku, ako sedia na lavičke vedľa seba. Potom sa muž zdvihne, ťažkopádne, ale predsa. Podáva ruku jej, nežnej starenke. I ona po chvíľke už stojí a prijíma ponúkané rameno. Idú pomaly, len tak  šúchajúc nohami, nikam sa neponáhľajú. Perlou ich lásky, ktorá mi zostala, je spomienka  – keď išli  predo mnou,  o niečom diskutovali a naraz sa on k nej otočil, pohladkal ju hebko, len tak akoby náhodou po tvári a riekol: “ Veď ty si moje dievča.“ A šli ďalej, držiac sa za ruky a bolo im určite veľmi krásne. Vtedy som ich videla poslednýkrát . Iste chápete, že tento vzor lásky u mňa ťažko niekto prekoná. /Zdroj:Cesta lásky/

„Myslím, že dnešný svet je preto tak zvrátený a ľudia v ňom tak veľmi trpia, pretože v našich domovoch a rodinnom živote je veľký nedostatok lásky. Nemáme čas na deti, nemáme čas jeden na druhého . Nezostáva nám čas, aby sme si jeden druhého užili.“ / Matka Tereza/

“ Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože BOH JE LÁSKA. .. ak sa navzájom milujeme, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás doasiahla dokonalosť.“ l.list Jánov 4,7.12

Ako soliť menej a zachovať chuť jedla?

Nadmerný príjem kuchynskej soli /NaCl/ môže zvyšovať krvný tlak a riziko infarktu a mozgovej porážky, podporuje vznik a intenzitu migrénovej bolesti, odvápňuje kosti a zhoršuje priebeh zápalových ochorení kĺbov, zvyšuje riziko infekcie baktériou Helicobacter pylori a riziko rakoviny žalúdka a pažeráku.
To je dosť vážnych dôvodov na tieto opatrenia:
– soľ do jedla pridávajte až pred skončením tepelnej úpravy
– cestoviny, ryžu, zeleninu a zemiaky nevarte v slanej vode
– aspoň časť soli nahraďte bylinkami-vo vašej špajzi si prečítajte aké sú dôležité
– nenechávajte solničku na stole-veľa ľudí solí jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnali
– nesoľte prstami, ale špičkou lyžičky alebo nožíka-Soľ je predsa nad zlato!
– slané pečivo, crackery a orechy nahraďte popcornom, ktorý bude jemne ochutený bylinkami, surovými nesolenými orechami a pod.
– obmedzte spotrebu nakladanej a konzervovanej zeleniny – ak nemáte svoju domácu s obmedzeným množstvom soli
– vyhýbajte sa spracovaným mäsám, údeninám a rybacím konzervám – údeniny obsahujú až 70g soli/1 kg
– obmedzte spotrebu mliečnych výrobkov – niektoré syry a bryndza obsahujú viac soli ako údeniny
– nechajte potravinám prirodzenú chuť! – objavte skutočnú chuť potravín: karfiol, ryža, kukurica, kaleráb, paradajky majú svoju prirodzenú a výbornú chuť
– pripravte sa na boj s chuťovými pohárikmi – keď obmedzíte príjem soli, bude sa vám jedlo chvíľu zdať fádne, ale to nemôže byť dôvod, aby ste opäť jedli všetko iba slané!
– jedzte čo najviac surového ovocia a zeleniny – regenerujú sliznice a chuťové vnemy
– príjem soli môžete redukovať postupne
– a NEZABUDNITE, že VÍŤAZSTVO NAD SOĽOU JE NAD ZLATO!

Zdroj: Miniencyklopédia prírodnej liečby,I.Bukovský