Čo znamená vložiť svoje starosti na Hospodina?

adminlm

„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“(1.Petra 5:7)

Vytrvalosť, rozhodnosť, odhodlanie a rozpoznanie, kedy treba vydržať a veci držať, sú samé chvályhodné vlastnosti, či už ide o to oddeliť si čas na modlitbu a každodenné čítanie Písma, večeru s rodinou, nájsť si lepšie zamestnanie alebo schudnúť a podobne. Rovnako dôležité je však rozpoznať, kedy je pravý čas nechať byť veci, ktoré si sám vytváraš a ktoré ti bránia žiť „život v hojnosti“ (pozri Jn 10:10 „…Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“). Biblia nás vyzýva, aby sme odhodili „všetku príťaž“ (pozri Židom 12:1 „…odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.“).
Nevieš, ako by si mal začať? Skús to napríklad takto: Zájdi do OBI a kúp si terasovú dlaždicu, ktorá sa ti zmestí do aktovky či tašky. Potom si vezmi fixu a napíš na ňu všetky svoje obavy a predpoklady, ktoré ti bránia užívať si život. Nos tu dlaždicu všade so sebou, kamkoľvek ideš, keď pracuješ, pozeráš sa na televíziu, sprchuješ sa alebo spíš. Cítiš, aká je ťažká? Je ťažké niečo urobiť, keď tvoje svaly musia pracovať nadčas, aby uniesli všetku tú váhu navyše.
Na konci druhého dňa (ak to tak dlho vydržíš) si s tou dlaždicou sadni, prejdi si svoj zoznam a vedome sa rozhodni, že sa zbavíš starostí a bremien, ktoré ti uberajú energiu. Potom choď von a polož tú dlaždicu vedľa svojich vchodových dverí. Cítiš, o koľko si pripadáš ľahší? O koľko ľahšie sa ti darí pracovať? Pred odchodom z domu sa každý deň na chvíľu na svoju dlaždicu pozri, potom sa otoč a rázne odíď. Práve to znamenajú slová:

“Na Hospodina zlož svoju starosť, postará sa o teba…“ (Žalm 55:23).

adminlm
„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3, 16)
Kedysi dávno sa jednému mladému človeku podarilo utiecť pred jeho nepriateľom. Utekal, až do jednej cudzej dediny. Obyvatelia ho prijali priaznivo a ponúkli mu bezpečný úkryt. Chvíľu tam pobýval v bezpečí, ale po určitom čase do dediny prišli vojaci, ktorí mladíka prenasledovali. Násilím vtrhli do domov, prehľadali pivnice a povaly, a potom všetkých obyvateľov dediny zhromaždili na námestí.
„Ak nám toho mladíka do zajtrajšieho rána nevydáte, dedinu vypálime a všetkých mužov zastrelíme!“ kričal na nich veliteľ.
Starosta bol postavený pred ťažké rozhodnutie, či vydať mladíka vojakom, alebo riskovať smrť pre všetkých ľudí. Aby sa vedel lepšie rozhodnúť, otvoril Bibliu a padol mu zrak na tieto slová: „Je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud, než aby zahynul celý národ.“ Starosta zavrel Bibliu, zavolal vojakov a ukázal im, kde mladíka ukrývali. Potom, čo vojaci odviedli tohto mladého muža a zabili ho, v dedine urobili oslavu, že starosta zachránil životy obyvateľov dediny. Starosta sa však osláv nezúčastnil.
Zronený hlbokým zármutkom zostal radšej vo svojom dome.
V noci k nemu prišiel anjel a spýtal sa ho: „Čo si urobil?“
Odpovedal: „Vydal som človeka nepriateľovi.“
Na to anjel povedal: „A ty nevieš, že si vydal Mesiáša?“
„A ako by som to mohol vedieť?“ odvetil vystrašený starosta.
„Keby si namiesto čítania svojej Biblie aspoň raz za tým chlapcom zašiel a pozrel sa mu do očí, pochopil by si to.“
„….Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.“ (Ján 19, 30)