Prečo?

„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16)

„Moje dieťatká, nemilujte slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (1. Ján. 3,18)

Jedného dňa položil slobodný muž svojmu priateľovi, otcovi štyroch detí, takúto otázku: „Prečo miluješ svoje deti?“

Otec chvíľu rozmýšľal, ale jediná odpoveď, ktorá mu napadla, bola: „Pretože sú to moje deti.“

Deti nepotrebujú urobiť nič, aby dokázali, že patria svojmu otcovi. Dobrý otec ich prijíma také, aké sú. Rovnako je to aj s Božou láskou k nám. Miluje nás takých, akí sme, pretože sme jeho deti. Je to jeho láska, ktorá nás motivuje opätovať mu lásku, dôverovať mu a žiť podľa jeho rád.

„Boh sa prestane hnevať zakrátko, milovať však neprestane nikdy.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

Kvet a špina

Malé dievčatko sa prechádzalo po záhrade. Zrazu si všimlo neobyčajne krásny kvet. Dlhú chvíľu obdivovalo jeho nádheru a tešilo sa z jeho vône. „Aký prekrásny kvet!“ zvolalo.

Pretože však nebolo spokojné s tým, čo videlo na povrchu, začalo skúmať, z čoho kvet vyrastá. Na svoje veľké prekvapenie zistilo, že jeho stonka končí v špinavej čiernej zemi.

„To je strašné!“ zakričalo zhrozené. „Tento kvet je príliš pekný na to, aby rástol v takej špine!“ Vytiahlo ho aj s koreňmi zo zeme a utekalo k vodovodu, aby ho umylo od špinavej hliny, ktorá bola na ňom nalepená. Netrvalo však dlho a kvet začal vädnúť a vysychať.

Keď záhradník uvidel, čo sa stalo, dievčatku vyčítal: „Zničila si môj najkrajší kvet!“

„Keď mne sa vôbec nepáčilo, že rastie v takej špinavej hline,“ hundralo dievčatko.

„Vieš,“ vysvetľoval jej záhradník, „ak chcem, aby rastlinka vyrástla a rozkvitla, musím ju zasadiť práve do tejto špinavej zeme. Bez nej by nikdy nemala taký nádherný kvet.“

„Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.“ (J. A. Komenský)

 

Zdroj: Život je zaujímavý

Múdra krava

„Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.“ (Mat. 6,34)

S Johnom Wesleyom sa jedného dňa prechádzal kresťan, ktorý sa mu sťažoval na svoje problémy. Bol z nich celkom bezradný. Nevedel, čo si počať. Cestou sa dostali až ku kamennej ohrade, ponad ktorú vytŕčala hlavu krava. Wesley sa spýtal: „Viete, prečo táto krava pozerá ponad ohradu? Poviem vám to. Pretože cez ňu nevidí! A práve to musíte urobiť aj vy so svojimi problémami – musíte hľadieť ponad ne!

Čo patrí k úspechu?

  • Mať pri sebe peniaze a neminúť ich.
  • Vedieť znášať nespravodlivosť bez myšlienky na odplatu.
  • Prácu nielen začať, ale ju aj dokončiť.
  • Splniť si poctivo svoju povinnosť, aj keď ťa nikto nevidí a nekontroluje.
  • Vedieť prijať kritiku bez toho, aby si sa ňou nechal zlomiť.

„Nič netrvá večne, dokonca ani tvoje problémy.“ (Arnold H. Gleason)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Opatrný farmár

„Kto sleduje, či fúka vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kaz. 11,4)

Pri starom farmárovi, ktorý sedel na schodoch pred ošarpaným domom, sa zastavil cudzinec, aby si vypýtal pohár vody.

„Ako sa darí obiliu?“ spýtal sa cudzinec farmára.

„Tohto roku som nezasial obilie.“

„Vždy som si myslel, že toto je obilninárska oblasť.“

„Bál som sa, že pred žatvou prídu silné dažde, preto som radšej nesial.“

„A čo kukurica?“

„Nemám ani kukuricu. Bál som sa, že ju napadne pleseň.“

Cudzinec, celý zmätený, ale vytrvalý, pokračoval: „Nuž, pane, a čo vaše zemiaky?“

„Nezasadil som ani zemiaky. Bál som sa, že by som ich musel striekať proti pásavke zemiakovej.“

„Pánabeka, človeče,“ čudoval sa cudzinec, „čo ste vlastne zasadili?“

„Nič,“ povedal farmár, „Pre istotu, aby sa zase nestala nejaká škoda.“

Strach nedovolil tomuto farmárovi, aby podstúpil nejaké riziko, v dôsledku čoho utrpel veľkú stratu.

Ak budeš vždy myslieť len na to, čo zlé by sa mohlo stať, strach ti bude úplne zväzovať ruky a nikdy sa ho nezbavíš. Pamätaj si zásadu – len ten nič nepokazí, kto nič nerobí.

„Človek z vlastnej skúsenosti zistí, že veci nedopadnú ani tak dobre, ako dúfal, ale ani tak zle, ako sa bál.“ (Jerome S. Bruner)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Motýľ, alebo včela?

„Ó, hlbino bohatsva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!“ (Rim. 11,33)

Podľa istého pána Jamesa Hamiltona existujú dve skupiny čitateľov Biblie – tí, čo idú po povrchu a tí, čo kopú do hĺbky. Aby nám ich lepšie priblížil, prirovnáva ich k dvom druhom hmyzu. Píše: „Jeden je pozoruhodný svojím veľkolepým vzhľadom. Vo svetle slnečných lúčov žiaria jeho farby farbami drahokamov. Keď pozorujete jeho veselý let ponad pole, jeho tanec z kvetu na kvet, nemôžete neobdivovať ten elegantný pohyb, a krásu, ktorou na seba upútava celé okolie.

Ale na tom istom poli nájdete aj iný hmyz, ktorého hnedé tričko a usilovnosť určite zaujmú vašu pozornosť. Jeho sused poletuje hore a dole – a všade, kde nájde kvapku hotového nektáru, spokojne si upije. Ale tento usilovný robotník si dá záležať na tom, aby sa zastavil na každom kvete. Kdekoľvek pristane, zbiera nektár a peľ, z ktorých si vyrobí sladký med. Ak je kalich kvetu hlboký, ide až celkom na dno; ak je privretý, nenechá sa odradiť, ale snaží sa dostať dnu. Ak sa mu nektár zdá akýsi čudný, skúma, kým nezistí príčinu zvláštnej chute a vône….

Jeho súper s farebnými zamatovými krídlami nemá trpezlivosť pre také jednotvárne a nudné detaily….

Ten prvý však prežije len niekoľko letných mesiacov a začiatkom zimy hynie… Ten druhý prežije zimu v teple svojho uľa, uprostred voňavých zásob, ktoré si prichystal.“

Do ktorej skupiny čitateľov Biblie patríš ty? Si krásny, farebný a prelietavý motýľ, alebo usilovná včela?

„Ako baník nachádza žily vzácneho kovu, skryté pod zemským povrchom, tak aj vytrvalý skúmateľ, hľadajúci v Božom slove poklad, nájde pravdy veľkej ceny, skryté pohľadu povrchného čitateľa.“ (E. G. Whiteová)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11