Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám. Matúš 7,7
Čajky strieborné hniezdia v tesne nahustených kolóniách. Každý pár má teritórium, ktoré je malé, ale húževnato strážené. Keď sa vtáčatko zatúla mimo vlastného teritória do územia inej rodiny, jeho vlastníci mláďa napadnú, a buď ho pošlú domov alebo na mieste zabijú.
Jeden prirodovedec a fotograf, ktorý chcel zachytit fotografiu mladej čajky v určitom veku, navštívil kolóniu čajok. Keď našiel mláďa, ktoré sa hodilo jeho potrebám, opatrne označil hniezdo, vybral mladé vtáča a po odfotení ho vrátil späť do hniezda. No jeho rodičia ho už odmietli prijať a boli by ho zabili, keby fotograf nepriskočil a nezachránil ho. Vzal ho domov a snažil sa ho kŕmiť, ale vtáča nejedlo. Potom mu dával potravu do hrdla, ale mláďa ju neudržalo. Jednoducho nechcelo jesť a ani sa o jedlo nezaujímalo.
Po niekoľkých hodinách pôstu vtáča do hladu zoslablo, ale stále nechcelo jesť. Prírodovedec sa teda v zúfalstve obrátil na literatúru o čajkách. A tam sa dočítal, že rodič nebude mláďatá kŕmiť, kým so svojími zobákmi nedosiahnu a nedotknú sa veľkej červenej škvrny na rodičovskom zobáku. V presvedčení že toto je dôvod, muž vzal červenú farbu a urobil škvrnu na svojom palci. Potom ju ukázal vtáčaťu. Mladá čajka sa pozrela jediným pohľadom na škvrnu, ďobla do nej koncom svojho zobáka, a potom ho otvorila pre všetko, čo tento muž do nej dokázal napchať.
Tak, ako fotograf chcel nakŕmiť mladú čajku, tak aj Ježíš chce dať nám duchovný pokrm, ktorý tak veľmi potrebujeme. On sa nesnaží ,,tlačiť nám ho do hrdla,, Vie, že to takto nebude fungovať. A tak sa trpezlivo snaží k nám dostať, kým to nepochopíme. Niekedy to trvá dlhý čas, kým pochopíme, o čo sa Ježiš snaží. Niekedy sa to zdá príliš dobré, než aby to bolo pravdivé. Ale akonáhle sa obrátime vo viere ku krížu, Ježiš je tam, aby nám dal všetok duchovný pokrm, ktorý dokážeme prijať.
