V mestskom parku sedela na lavičke starenka. Bola upravená, očividne spokojná, ruky zložené v lone. Skúmala okoloidúcich, ktorí sa náhlili po chodníkoch, holuby, ktoré tu a tam zobali medzi kamienkami, psa, ktorý za sebou ťahal svojho pána. Pozerala sa. Na ňu sa nepozrel nikto. Prišlo akési dievča. Bolo mladé, vyzeralo trochu bezočivo, malo roztrhané džínsy s veľkými dierami na kolenách a vlasy krikľavo zelené. Dievča sa rozhliadlo okolo seba a potom si sadlo na lavičku vedľa starenky. Obe mlčali. Zrazu starenka svojím slabým hlasom prelomila ticho:

„Máš odvážne zafarbené vlasy! A koľko náušníc máš na ušiach! Bolelo to, keď ti ich dávali?“
„Len trochu.“ Povedalo dievča.
Znovu zavládlo ticho.
Zdalo sa, že starká je zvedavá. Opýtala sa: „A ten klinec v líci – nebolí ťa pri jedení?“
„Nie.“
Ticho.
Opäť ho prerušila starenka. „Prečo to robíš?“
Dievča zdvihlo zrak: „Aby si ma všimli. Chcem, aby sa na mňa pozerali.“ Na chvíľu sa odmlčala a potom jemne dodala: „A možno, aby ma trochu mali radi.“
Vrátilo sa ticho.
Po chvíli starenka povedala: „Zajtra prídem aj ja so zelenými vlasmi.“

autor: Bruno Ferrera

„Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.“(Prísl. 20,29)

Thomas Carroll stratil zrak ako dvojročný. Zriedkavý druh rakoviny na sietnici lekári diagnostikovali príliš neskoro. Keď mal desať rokov, postavil sa na skateboard. Napriek odhováraniu sa rozhodol, že adrenalínu na doske dá šancu. Dnes sa z vysokých rámp púšťa bez strachu a orientuje sa podľa sluchu.

Na rampu najradšej chodieva skoro ráno, keď ostatní ešte spia. Vtedy sa nemusí báť, že do niekoho narazí. Celé ihrisko patrí len jemu. „Stále počúvam zvuk koliesok, aby som zistil, či niečo nemám v ceste,“ povedal. Za sebou má mnoho pádov, rozbitých kolien a dokonca aj zlomených zubov. O tom, že by sa kvôli tomu vzdal svojej vášne, nikdy nepomyslel.

„Myslím si, že ľudia by si mali uvedomiť, že všetko, čo sa deje, má svoj dôvod a že vždy existuje spôsob, ako prekážky prekonať, ak to skutočne chcete,“ dodal odvážny športovec.

„Jediná vec je horšia ako slepota – mať zrak, ale nevidieť.“ (Helen Kellerová)

 

Zdroj: Kurzy na každý deň 2024

„Vyuč ma dobrého súdu a známosti, lebo verím tvojím prikázaniam. Dokiaľ som nebol snížený, blúdil som; ale teraz ostrihám tvoju reč. Ty si dobrý a činíš dobre. Vyuč ma svojím ustanoveniam!“

Lew Wallace sa vyznamenal ako generálmajor v armáde počas občianskej vojny. Ako právnik pracoval na vojenskom súde, ktorý súdil vrahov Abrahama Lincolna. Predsedal tiež vojenskému súdu, ktorý usvedčil dozorcu andersonvillskej väznice z krutého zaobchádzania s väzňami, ktoré malo za následok smrť niekoľkých väzňov.

Lew Wallace bol silný, inteligentný muž, ale nepoznal Božiu lásku. Tento tvrdý vojnový hrdina bol vyzvaný, aby si prečítal Bibliu a dokázal, že Boh neexistuje. Pri jej čítaní sa jeho srdce zmenilo a uveril v Ježiša Krista.

Po čase napísal jeden z bestsellerov kresťanskej románovej tvorby Ben Hur, ktorý bol neskôr sfilmovaný a zaradil sa k najlepším filmom všetkých čias. Hlavnú úlohu v ňom hral Carlton Heston. V roku 1960 získal maximálny počet 11 Oscarov vo všetkých kategóriách. Takýto úspech dosiahol neskôr len film Titanic(1997) a tretí diel Pána prsteňov(2003).

„Bohatsvo dostáva krídla a uletí, životné rozkoše pominú, nádej sa vytratí, ale láska zostáva. Boh je láska.“ (Lew Wallace)

Zdroj: Kalendár SKK 2024

„Jeden rozhadzuje a ešte mu pribúda, kým druhý šetrí viac ako treba a zakúša núdzu. Štedrý človek zbohatne, kto však dáva piť druhému, sám dostane piť.“ (Prísl. 11, 24.25)

Chuck Feeney ako dieťa odhŕňal sneh a predával vianočné pohľadnice, aby si zarobil na štúdium. Ako prvý z rodiny študoval na univerzite. Po rokoch sa spojil s bývalým spolužiakom Robertom Millerom a v USA otvorili reťazec letiskových duty free obchodov(Duty Free Shoppers).

Od začiatku svoje hviezdnej kariéry žil pozoruhodne skromným životom. Nemá auto ani dom a vo svojom šatníku mal len jeden pár topánok. Lietal iba v ekonomickej triede, aj keď jeho rodina a kolegovia cestovali v tom istom lietadle v biznis triede. Christopher Oechsli, ktorý pracuje pre miliardára vyše 30 rokov, povedal, že jeho šéf žil v luxuse, ale nevyhovovalo mu to. „Teraz nevlasní nehnuteľnosť ani auto. Príbehy o jeho šetrnosti sú pravdivé. Má hodinky Caslo za desať dolárov a papierové nosí v igelitke,“ nabonzoval na svojho šéfa.

„Ľudia sa ma často pýtajú, čo ma naozaj teší. Je to jednoduché. Som šťastný, keď pomáham ľuďom – a nešťastný, keď nepomáham,“ povedal.

„Sú ľudia, ktorí majú peniaze, a sú ľudia, ktorí sú bohatí.“ (Coco Chanel)

„Píšem vám, deti, lebo pre jeho meno sú vám odpustené hriechy.“ (1. Jánova 2,12)

Veľmi živo si pamätám na situáciu, keď náš prvorodený syn prvýkrát vážnejšie ochorel. Ako čerství rodičia sme po troch dňoch vysokých horúčok vydesení volali na pohotovosť. Otrávená sestra nám povedala, že teda môžeme prísť, ale nech počítame s tým, že je plná čakáreň a či to vôbec stojí za to.

Po hodine čakania, ktorá sa nám vďaka kriku nášho syna subjektívne zdala oveľa dlhšia, som si spomenul, že na tejto klinike predsa pracuje ako lekár brat zo zboru. Jeden telefonát všetko zmenil. Stačilo vysloviť jediné meno a otrávená sestra bola hneď ochotnejšia. „To ste mali povedať hneď, že ste od pána profesora XY! Poďte ďalej!“ (Tu je na mieste povedať, že protekciu vôbec nemám rád a ospravedlňuje ma len skutočnosť, že sme sa naozaj, ale naozaj veľmi báli).

Aj na poslednom súde sa zdanlivo beznádejná sitácia zmení v okamihu, keď vyslovíme jediné meno. „To ste mali povedať hneď, že ste od Ježiša! Poďte ďalej!“

„Pane, dovolávame sa Tvojho mena a prosíme o odpustenie, aj keď si ho nezaslúžime.“ (Michal Balcar)

Zdroj: S dôverou na teba čakáme – zamyslenie na každý deň