„Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti.“ (Kol. 3,14)

„Janko, čo si myslíš, čo znamená slovo povinnosť?“ spýtala sa mama malého Janka, keď sa vrátili z bohoslužby. Janko sa na chvíľu zamyslel, niekoľkokrát sa poškrabal za uchom a potom povedal: „Keď si od teba poprosím chlieb s maslom a ty mi ho dáš, to je povinnosť. Vieš, mami, ale keď mi ho natrieš aj džemom, to je od teba láskavosť.“

„Ak tvoj otec a matka, tvoja sestra a brat, dokonca i mačka alebo pes nie sú vďaka tomu, že si sa stal kresťanom, šťastnejší, je otázne, či ním naozaj si.“ (James Hudson Taylor)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 15

„Potom riekol Eliáš Achabovi: Iď hore, najedz sa a napi sa, lebo sa blíži hukot veľkého dažďa. A tak odišiel Achab hore, aby sa najedol a napil, a Eliáš odišiel hore na temeno Karmela, zohnul sa k zemi a položil svoju tvár medzi svoje kolená. A povedal svojmu sluhovi: Nože vyjdi hore, podívaj sa smerom k moru! A išiel a podíval sa a povedal: Iď a navráť sa, sedemkrát. A stalo sa po siedme, že povedal: Hľa, obláčik ako dlaň človeka vystupuje od mora. Vtedy mu riekol: Zapriahni do voza a sídi dolu, aby ťa nezadržal dážď. A stalo sa po malej chvíli, že sa nebesia začiernily oblakmi, a vetrom, z čoho bol veľký dážď. A Achab vysadol na voz a išiel do Jizreela.“ (1. Kráľ. 18, 41-45)

Minulá suchá zima ohrozovala úrodu obilia na ostrove Kréta. V jednej dedine kňaz na bohoslužbe vyhlásil: „Už nás nič iné nezachráni, musíme sa všetci zhromaždiť, aby sme spolu prosili Boha o dážď. Teraz choďte domov, v týždni sa postite a modlite, a v nedeľu sa opäť zídeme a budeme prosiť o dážď.“ Dedinčania sa rozišli, každý do svojho domova. V týždni sa postili a v nedeľu ráno sa opäť schádzali do kostola. Len čo ich však kňaz uvidel, veľmi sa nahneval: „Choďte preč! Nijaká bohoslužba nebude! Vy Bohu neveríte!“ kričal. „Ale, pán farár,“ protestovali dedinčania, „my sme sa postili a veríme, že Pán Boh má moc poslať dážď.“ „Vy veríte? A kde teda máte dáždniky?“

„Boh nám dá buď to, o čo prosíme, alebo ešte niečo lepšie.“ (Robert Murray McCheyne)“

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 15

Citáty

Dávajte a bude dané aj vám – mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona.

Luk 6,38

Ak vo vašom srdci nie je ani kúsok dobročinnosti, trpíte najhoršou srdcovou chorobou.
Bob Hope

Lastovičky

Tri mladé lastovičky sedeli na suchom konári, ktorý vyčnieval nad jazero. Jeden rodič priletel k mláďatám a začal ich strkať na koniec konára. Strkal, strkal, strkal… až mláďa na kraji konára muselo spadnúť. Chvíľu bezmocne padalo, ale asi meter pod konárom začalo mávať krídlami a bezpečne dosadlo na zem. O chvíľu už dokázalo lietať samé. Potom prišlo na rad ďalšie.

Tretie mláďa museli trocha potrápiť. Čím bolo bližšie ku koncu, tým pevnejšie sa držalo. V jednej chvíli sa zdalo, že jeho nožičky trocha povolili a nedrží sa konára tak pevne, ale o chvíľu sa opäť držalo celou silou. Rodič však nemal zľutovanie. Začal ďobať do pazúrikov mláďaťa a ďobal dovtedy, kým to pre úbohé mláďa nebolo bolestivejšie ako neistota z lietania. V tej chvíli pazúriky povolili a neskúsené krídla začali mávať. Dospelý rodič vedel, že mláďaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, ak bude robiť to, k čomu je určené.

Vtáky majú nohy s pazúrikmi, vedia chodiť a môžu sa pevne chytiť konára. Ale ich svet je lietanie. Kým nelietajú, vlastne poriadne ani nežijú. Až pri lietaní vidíme ich ladnosť a krásu. Dávanie je niečo, v čom sme my „doma“. Je to vzduch, do ktorého sme sa narodili. Je to niečo, čo nám bolo určené ešte pred narodením… Niektorí z nás sa zúfalo snažia čím viac si toho nechať a žiť len pre seba. Keď to však robíme, sme veľmi zbedačení a úbohí. Zúfalo sa držíme suchého konára, ktorý visí nad vodou a bojíme sa zariskovať a roztiahnuť neskúsené krídla dávania. Myslíme si, že nemôžeme byť štedrí a veľkorysí, pretože sme to nikdy nevyskúšali. Čím skôr však začneme, tým lepšie, pretože napokon sa budeme musieť vzdať svojho života. Čím dlhšie čakáme, tým menej času budeme mať na to, aby sme vyleteli hore a vzniesli sa vysoko do oblakov života v Božej milosti.

Zdroj: www.dobreranko.sk

„Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, v tom: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!“

Raz cez prázdniny sme šli autobusom do vnútrozemia navštíviť príbuzných. Počas cesty sme si všimli chlapca, ktorému chýbali obe ruky od predlaktia. Bol som vtedy ešte chlapcom a stále som sa náňho pozeral. Priam ma šokovalo, s akou zručnosťou sa dokázal najesť, obliecť a zapnúť si sveter. Pomocou špeciálneho zariadenia dokonca udržal lyžičku a vidličku! Príbuzný chlapca, ktorý ho sprevádzal, nám porozprával, čo sa stalo. V dedine, kde tento chlapec žil, sa každoročne konali oslavy, ktoré trvali niekoľko dní. Prvý a posledný deň bolo zvykom mať ohňostroj. Ľudia vychádzali na ulicu, aby pozorovali ten nádherný výjav. Posledný deň bolo odpálených veľa svetlíc. No jedna raketa neexplodovala vo vzduchu, ale spadla priamo do hlúčika detí, ktoré sa na ňu ihneď vrhli. Keď chlapec videl, ako ju jedno z detí drží v ruke, utekal k nemu a svetlicu mu vytrhol z ruky. V tej chvíli došlo k explózii.

„Žiť znamená milovať a nemilovať znamená nežiť.“ (G. Sandová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.4

„Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.“ (Prísl. 18,9)

Kým bol filozof Platón spokojný so svojou prvou vetou slávneho diela „Republika“, napísal ju deviatimi rozličnými spôsobmi.

Každý deň v priebehu tridsiatich rokov rečnil slávny politik a rečník Cicero pred svojimi priateľmi, aby zdokonalil svoj prednes.

Noah Webster pracoval na svojom slovníku 36 rokov. Kým zhromaždil všetok materiál, dvakrát preplával celý Atlantik.

Spisovateľ Milton vstával každý deň o štvrtej ráno, aby mal dosť času na svoje dielo „Stratený raj“.

Gibbonovi trvalo 26 rokov, kým napísal historickú knihu „Vzostup a zánik Rímskej ríše“.

Skôr, než Bryant vydal jedno zo svojich majstrovských básnických diel, prepísal ho 99-krát.

Hovorí sa, že geniálny vynálezca Thomas Edison uskutočnil 50 000 experimentov, kým sa mu podarilo vyrobiť akumulátor. Možno by sme sa domnievali, že mal vážne pochybnosti o tom, či sa mu to vôbec podarí. Ale keby sme sa ho spýtali, či ho neodradilo toľko neúspešných pokusov, odpovedal by nám: „Výsledky? Prečo? Objavil som 50 000 vecí, ktoré nefungujú.“

„Trpezlivosť je nevyhnutnou výbavou géniov.“

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.4