Keď som pracoval ako riaditeľ Biblického inštitútu v Chicagu, býval som priamo v budove školy, v ktorej sa nachádzal aj internát. Každý večer som chcel prísť do internátu skôr než študenti zo svojich večerných služieb. Čakal som na nich na schodisku a zaujímal sa o ich zážitky. V jeden večer sa vrátila veľká skupina študentov z Pacific Garden Mission. Na prvý pohľad bolo vidieť, že sú veselí a nadšení. „Pán Torrey, pán Torrey,“ volali už z diaľky, „nebudete veriť, čo sme dnes zažili. V Ježiša uverilo obrovské množstvo ľudí, medzi nimi alkoholici a ďalší, ktorí sú na okraji spoločnosti. A boli spasení!“ Nasledujúci deň som mal stretnutie s Harry Monroem, riaditeľom útulku. Oslovil som ho: „Harry, chlapci mi rozprávali, že ste včera zažili výnimočný večer.“ Odpovedal mi: „Pán Torrey, chcete počuť tajomstvo? Jednoducho som vyvýšil Ježiša a Svätý Duch mi požehnal. Osvietil Ježišovu tvár a ľudia ho uvideli – a uverili v neho.“ Pokladal som to za nádherné vyjadrenie. Keď teda kážeme, vedieme osobné rozhovory alebo učíme, mali by sme vždy vyvyšovať Ježiša Krista tak, ako o tom svedčí Písmo. Mali by sme veriť, že Svätý Duch ožiari jeho tvár. Vždy musíme byť v takom vzťahu k Bohu a v takej závislosti od neho, aby Svätý Duch mohol prostredníctvom nás konať svoje dielo a ľudia videli a uverili. Dovoľte mi celú myšlienku zopakovať ešte raz, aby som mal istotu, že ste všetko pochopili. Ak si prajete, aby ľudia okolo vás poznali pravdu o Ježišovi Kristovi, nespoliehajte sa na svoje vyjadrovacie a presvedčovacie schopnosti. Je dôležité, aby ste sa úplne spoliehali na Svätého Ducha a uvedomovali si vlastnú bezmocnosť. Upriamte svoj pohľad na neho, aby prostredníctvom vás mohol priniesť svedectvo ľuďom, ktorí vás počúvajú. Okrem toho je nevyhnutné, aby aj príjemcovia boli otvorení voči Bohu a oslobodení od všetkého, čo stojí v ceste jeho dielu. Iba tak bude môcť Duch svedčiť prostredníctvom vás. Práve vo svedectve Ducha sa nachádza liek na všetok skepticizmus voči Kristovi a na všetku neznalosť.

Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy R. A. Torreyho The Holy Spirit? Who He Is and What he Does/Svätý Duch: Kým je a čo koná/ (Grand Rapids, Michigan: Flaming Revell 1927)/

Pravdepodobne ste už videli alebo robili test na zisťovanie farbosleposti. Ten, ktorý som videl ja, bol vo Vedeckom pacifickom centre v Seatli. Test pozostával z tridsiatich listov pokrytých rôznofarebnými tvarmi a vzorcami. Na každom liste sa nachádza číslo. Trik spočíva v tom, že farboslepý človek čísla nevidí, aj keby sa veľmi snažil. Prezeral som si test a zaujalo ma, že na jedenástom obrázku číslo nevidím. Sprievodný text ma informoval, že som farboslepý na červenú farbu. Nikdy som nemal pocit, že by som červenú farbu nevidel. Zavolal som teda dcéru a spýtal som sa jej, aké číslo vidí na obrázku číslo jedenásť. „To je predsa trinástka, ocko,“ odpovedala okamžite. O chvíľu išiel okolo náš syn, a tak som vyskúšal obrázok aj na ňom. „Čo vidíš?“ oslovil som ho a ukazoval na list papiera. „Trinástku,“ odpovedal aj on pohotovo. Poprosil som ho teda, aby mi ukázal, kde presne je tá trinástka. Pozrel sa na mňa a s povzdychom opísal na papieri tvar čísla trinásť. „Tu je to, ocko,“ povedal. Ale aj keď som sledoval pohyb jeho prsta, číslo som stále nevidel. Vtedy som si spomenul na jednu príhodu: Boli sme s rodinou na výlete a ja som si nevšimol kvety, ktoré rástli popri ceste. Keď som sa zahľadel tým smerom, ktorý mi ukazovali, jasne som spoznal margaréty a slnečnice, ale vlčie maky som nevidel. Až keď sme vystúpili z auta a prišli bližšie, uvidel som tie červené kvety. Uvedomil som si, že červenú farbu síce vidím, ale nie vtedy, ak je v kombinácii s množstvom iných farieb. Tridsaťšesť rokov som netušil, že mám takýto problém. Vedel som, čo som mal vidieť. Prečítal som si, čo si mám všímať. Ľudia, ktorých poznám, ktorých milujem a ktorým dôverujem, ma ubezpečovali, že oni to videli. Pokúšali sa mi pomôcť, aby som to videl tiež. Presviedčali ma, že to tam je. Prstom prešli po čísle – ale ja som ho nevidel. Problém bol v mojich očiach. Možno keby ich niekto zázračne uzdravil, mohol by som červenú trinástku vidieť. Tento príbeh dokonale ilustruje problém, ktorý máme s neobráteným srdcom. Nie je našou chybou, že nevidíme červenú trinástku na obrásku číslo jedenásť. Nemusíme sa trýzniť a trápiť, že číslo nevidíme. Ako slepec, ktorý poprosil Ježiša, aby mu otvoril oči (Mat. 20, 30-34), aj my sme sa narodili slepí. Zrak je zázrak z nebies.

Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Publikácia Lee Vendena It is All About Him (Hagerwtown, Maryland: Review and Herald, 2004)/

Citáty

Bratia, modlite sa aj za nás.

Prvý list Tesaloničanom 5,25

Modlitba nám nemá slúžiť na to, aby sme sa do nej uzatvárali pred blížnym, ale na to, aby sme sa posilňovali k srdečnej láske k blížnemu.

Pau del Rosso

Modlitba

Mervi Kalmusová je estónska kazateľka. Niečo jej hovorilo, že má svojim priateľom ponúknuť, že sa za nich bude modliť. Ale vždy to odkladala. Až raz v piatok, keď cestovala vlakom, otvorila Facebook a svojim priateľom napísala, že zajtra sa za nich chce modliť. Ak niekto bude chcieť, aby sa za neho modlila, mal jej odpísať, prípadne napísať, za čo konkrétne sa má modliť.

Odozva ju prekvapila. Napísali jej ľudia mladí, starí, kresťania i ateisti, umelci, kazatelia, ženy v domácnosti… Písali o svojich problémoch, zápasoch a starostiach. Správy čítala dlho do noci. Ráno si napísala zoznam všetkých mien – bolo ich 76. Modlila sa za každého zvlášť a trvalo jej to pol dňa. Po týždňoch, možno aj mesiacoch začala dostávať od ľudí správy, ako sa veci vyvíjajú. Jedna mamička ročného chlapčeka jej dosiaľ posiela fotky chlapca, ktorý musel podstúpiť dve operácie – sprevádzané modlitbami.

Čo tak ponúknuť a darovať niekomu modlitbu?

Zdroj: www.dobreranko.sk

„Lebo nech je také smýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi,…a súc v spôsobe najdený jako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ (Fil. 2, 5.8)

Neraz obdivujeme vernú poslušnosť psov svojim pánom! Istý pán Rutledge napísal, že raz stretol muža, ktorého pes zahynul pri lesnom požiari. Bol veľmi dojatý, keď mu vysvetľoval, ako sa to stalo. Pretože pracoval vonku, často si bral svojho psa so sebou. V to ráno nechal psa na čistine a prikázal mu, aby tam zostal a dával pozor na jeho jedlo, ktoré mal ukryté v taške. Sám odišiel do lesa pracovať. Jeho verný priateľ pochopil, čo má robiť a doslova svojho pána poslúchol. V lese vypukol požiar. Onedlho sa rozšíril až na to miesto, kde nechal svojho psíka. Pes však neutiekol. Zostal presne tam, kde mal strážiť pánovu tašku. Dokonale poslúchol príkaz svojho pána. So slzami v očiach jeho majiteľ povedal: „Vždy som si musel dávať pozor, čo mu prikazujem urobiť, pretože som vedel, že môj príkaz poslúchne na 100%.“

„Zákon lásky znie – musíš milovať až do konca. Kde však je koniec?“ (Theiss)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou! Lebo ten, kto by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju, a kto by pre mňa ztratil svoju dušu, najde ju.“ (Mat. 16, 24-25)

O perzskom kráľovi Xerxovi sa traduje príbeh, že keď po veľkom vojenskom ťažení ustupoval z Grécka, spolu so svojím vojskom nastúpil na fenickú loď. Na mori ich však zastihla strašná búrka. Kapitán lode povedal Xerxovi: „Ak loď neodľahčíme, nemáme nádej na prežitie.“ Kráľ sa obrátil na svojich verných vojakov a povedal im: “ Moja bezpečnosť závisí od vás. Teraz nech niekto z vás preukáže úctu svojmu kráľovi.“ Dopredu vystúpil určitý počet mužov, poklonili sa kráľovi a skončili do vody! Odľahčená loď bezpečne doplávala do prístavu. Xerxes okamžite prikázal, aby bol kapitánovi udelený zlatý veniec za záchranu kráľovho života – a potom rozkázal, aby bol tento muž sťatý za to, že spôsobil takú veľkú stratu na životoch!

„Po boku osudu tróni ako riadiaca sila vôľa.“ (Pytagoras)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4