„Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.“ (Prísl. 14,12)
S kamarátom Danom sme sa rozhodli ísť na našom malom člne na prieskumnú cestu. Nasadli sme a začali veslovať. Veslovali sme pomaly. Voda bola krištáľovo čistá. Po bokoch rieky rástla vysoká tráva, z ktorej sa ozývali rôzne zvuky. Keď sme zamierili do zátoky, všimol som si veľký strom, sčasti ponorený do vody. „Žiadny problém,“ pomyslel som si, „obídeme ho.“ Sústredil som sa len na ten strom. Dával som pozor, aby sme doň nenarazili. Jeho ostrá kôra mohla prederaviť náš malý nafukovací čln. Keď sme boli asi na päť metrov od neho, niečo sa zrazu pohlo! Rovno za spadnutým stromom bol dvojmetrový aligátor! V okamihu som myslel na niekoľko vecí: nafukovací čln, veľké zuby, ponárajúcich sa ľudkov, ktorí mu poslúžia ako potrava. Všetko, na čo som sa v tej chvíli zmohol, bol výkrik: „Dano, spiatočka!“ „Och, myslím, že nás môže veľmi ľahko chytiť!“ povedal Dano. Nechcel som mu dať na to príležitosť, zvlášť preto, že som sedel vpredu. Rýchlo sme sa otočili a uháňali preč. Keď si na túto príhodu spomeniem, vždy myslím na to, ako sa niekedy nebezpečne priblížime k hriechu a myslíme si, že sa nám nič nemôže stať. Nebuďte naivní! Hriech si vás veľmi ľahko chytí do svojich sietí. Niekedy to trvá dlhšie, inokedy kratšie. Preto sa k nemu radšej ani nepribližujte! Utekajte od neho tak rýchlo, ako len môžete a bežte k Ježišovi, ktorý vám rád pomôže.
„Len sebazaprenie dáva pravú slobodu.“ (Fénelon)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4