„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat. 6,34)

Možno ste už počuli príbeh o človeku, ktorý si neustále robil starosti. Jeho priatelia sa oňho čoraz viac strachovali. Čo ak to jeho telo nevydrží a zomrie? Začali sa starostiť o jeho starosti! Raz tohto človeka stretol na ulici jeden z jeho priateľov a všimol si, že má úplne odlišný výraz tváre. Vyzeral vyrovnane a spokojne.

„Čo sa stalo? Vyzeráš úplne inak!“ spýtal sa ho prekvapene.

„Konečne som vyriešil svoje trápenie,“ odpovedal muž.

„To je úžastné. A ako sa ti to podarilo?“

„Najal som si človeka, ktorý sa bude starať a obávať namiesto mňa.“

„O čomsi takom počujem prvýkrát. A to mu aj platíš?“

„Tisíc eur mesačne,“ znela odpoveď.

„Tisíc eur? Ale kde na to vezmeš?“

„Neviem,“ odpovedal muž, „s touto vecou sa musí starostiť už on.“

Je hlúposť najať si človeka, ktorý by sa staral za nás. Je nezmysel myslieť si, že nejaký človek môže za nás povedzme jesť. A napriek tomu sa v duchovnej oblasti stalo bežnou praxou, že sa spoliehame na niekoho, kto za nás bude študovať Bibliu, modliť sa i hľadať Hospodina.

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

„ďakujúc vždycky za všetko v mene nášho Pána Ježiša Krista Bohu a Otcovi,“ (Ef. 5,20)

Jedného dňa Charlesa H. Spurgeona okradli na frekventovanej londýnskej ulici. Keď sa vrátil domov a vyrozprával svojej manželke, čo sa mu stalo, dodal: „Ty chceš ďakovať Bohu za to, že ti niekto ukradol peniaze?“

„Nie, moja drahá,“ odpovedal Charles a začal vypočítavať dôvody, za čo všetko je vďačný. „Po prvé, som vďačný za to, že zlodej si vzal len moje peniaze, nie môj život. Po druhé, som vďačný za to, že väčšinu peňazí som nechal doma, a tak ma o veľa neokradol. Po tretie, som vďačný Bohu za to, že tým zlodejom som nebol ja!“

„Je to hrozné, ak je človek vďačný a nemá komu poďakovať, ak v srdci cíti bážeň a nemá koho uctievať.“ (Phillip Yancey)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“ (2. Tim. 2,15)

Kazateľ navštívil chlapčenskú triedu nedeľnej školy náboženstva, aby zistil, čo sa chlapci učia.

„Kto zbúral hradby Jericha?“ zaujímalo ho.

„My sme to neboli, pane!“ odpovedali chlapci.

„To je v tejto triede normálne?“ obrátil sa na učiteľa.

„Sú to čestní chlapci a ja im verím,“ bránil ich učiteľ.

„Dám ruku do ohňa, že nikto z nich by niečoho takého nebol schopný.“

Frustrovaný a skľúčený došiel kazateľ za riaditeľom nedeľnej školy a porozprával mu o svojej návšteve v triede a odpovedi, akej sa mu dostalo.

„Brat môj, poznám toho učiteľa už dlhý čas. A vlastne aj jeho triedu,“ odpovedal mu riaditeľ. „Keď hovoria, že to nemajú na svedomí, verím im.“

Kazateľ celú vec predniesol pred výborom zboru. Po dvoch hodinách diskusie výbor dospel k záveru: „Brat kazateľ, pripadá nám zbytočné zaoberať sa takou maličnosťou. Sme ochotní uhradiť škodu, ktorá vznikla, z fondu opráv.“

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden

„Svojou trpezlivosťou si dobyte svoje duše!“ (Luk. 21,19)

Predtým, než sa Greg Louganis stal olympionikom, každý zo svojich skokov do vody realizoval asi 3 000-krát. Kim Zmeskalová urobila každé salto vo svojej gymnastickej zostave najmenej 20 000-krát a Janet Evansová prebehla viac než 240 000 kôl. Tréning – to vôbec nie je niečo ľahké a jednoduché. Plavci naplávu v priemere 15 km denne a plávajú rýchlosťou 8 km/h. Možno sa vám to nezdá veľká rýchlosť, ale tep srdca sa im pri tom zvýši v priemere na 160 úderov za minútu. Predstavte si, že to máte robiť štyri hodiny denne! Maratónski bežci prebehnú za týždeň v priemere 250 km rýchlosťou 16 km/h. Pri tréningu musia pamätať na dva dôležité princípy: Tréningové dávky sa môžu zvyšovať len pomaly a postupne a športovec sa musí zamerať na jeden šport. Preto napríklad vzpierači nebehajú šprint a basketbalisti neplávajú.

„Vedomie povinnosti dodáva človeku ohromnú silu.“ (France)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4

„Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok.“ (Prísl. 21,5)

Gail Borden, vynálezca, ktorý žil v 19. storočí, bol priam posadnutý myšlienkou zhusťovania (kondenzácie) potravín. Jeho prvý pokus s kondenzáciou však dopadol veľmi zle. Počas plavby po oceáne sa zrodil nový nápad. Borden sa začal zaujímať, prečo sú deti na palube také chorľavé. Kravy, ktoré boli na lodi, trpeli morskou chorobou. Ich mlieko preto nemohlo byť zdravé. Štyri deti zomreli v dôsledku toho, že pili nakazené mlieko. Borden sa rozhodol mlieko kondenzovať, aby bolo bezpečné a ľahko sa dalo premiestňovať. Po mnohých pokusoch vymyslel vákuový proces, ktorým sa odstráni z mlieka voda. Podmienky v čase občianskej vojny spôsobili, že kondenzované mlieko sa tešilo veľkému úspechu. Borden sa stal bohatým človekom. Jeho epitaf (nápis na náhrobnom kameni), vpísaný do hrobky v tvare plechovky z kondenzovaného mlieka, obsahuje tieto slová: „Skúšal som a nedarilo sa mi; skúšal som znovu a znovu, až kým sa mi to podarilo.“

„Najhoršou prehrou je, keď človek stratí nadšenie.“ (H. W. Arnold)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4