„Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Mar. 9, 37)

Mestská knižnica v jednom meste zaviedla nezvyčajnú službu. Nazvali ju „Vytoč si rozprávku“.

Kedykoľvek si nejaké dieťa chcelo vypočuť rozprávku, vytočilo si určené telefónne číslo a hlas zo slúchadla mu vyrozprával krátku rozprávku. Problém bol v tom, že toto číslo sa od čísla miestneho pána farára líšilo len v jednej číslici. Keďže malé pršteky sa často pomýlia, pán farár dostával čoraz častejšie telefonáty od detí, ktoré si chceli vypočuť rozprávku. Po niekoľkých neúspešných pokusoch vysvetliť deťom, že vytočili zlé číslo, si pán farár uvedomil, že mu zostáva jediná možnosť. Šiel do knižnice a požičal si knihu s rozprávkou o troch malých prasiatkach. Keď mu potom omylom nejaké dieťa zavolalo a chcelo počuť rozprávku, jednoducho mu ju do telefónu prečítal.

Zmýliť sa pri telefonovaní o jednu číslicu je maličnosť. Stane sa to nielen druhým ľuďom, ale aj nám. Nenechajme sa tým vyrušiť a nenadávajme. Reagujme tak pružne, ako tento farár, ktorý, aj keď si mohol zmeniť číslo, neurobil to, pretože sa rozhodol spríjemniť život deťom, ktoré mu omylom zavolali.

 

„Služba sa skladá z maličností.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Hospodin je dobrý; je pevnosťou v deň súženia a zná tých, ktorí sa utiekajú k nemu.“ (Nahum 1, 7)

Autor Leo Buscaglia spomína, ako sa jeho matka zachovala vo veľmi kritickej situácií, keď ich rodina prežívala jednu z tých najťažších chvíľ.

Bola už noc, keď sa otec vrátil domov so správou, že ich podnik zrejme skrachuje, pretože jeho firemný partner zmizol aj so všetkými peniazmi, ktoré patrili ich spoločnej firme.

Matka hneď na druhý deň odišla do mesta a predala niektoré svoje šperky. Za peniaze kúpila potraviny, aby mohla pre celú rodinu pripraviť bohatý obed.

Ostatným členom rodiny sa to nepáčilo a vyčítali jej to. Matka im však povedala: „Čas radovať sa je teraz, keď najviac potrebujeme povzbudenie, nie o týždeň.“

Tento jej čin dodal novú odvahu celej rodine.

 

„Veci majú cenu radosti, ktorú môžu spôsobiť.“ (R. Aldington)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Ako veľmi milujem tvoj zákon! Každého dňa je on mojím premýšľaním. Tvoje prikázanie ma robí múdrejším nad mojich nepriateľov, lebo ono je mojím na veky. Rozumnejší som nad všetkých svojich učiteľov, lebo tvoje svedoctvá sú mojím rozmýšľaním.“ (Žalm 119, 97 – 99)

Môj lekár mi odporučil operáciu a odkázal ma na jedného odborníka. Prišiel som trochu skôr, ako sme boli dohodnutí. Dvere do jeho ordinácie boli pootvorené. Mladý chirurg sedel za stolom zabratý do čítania. Ani si nevšimol, že som vošiel dnu. Nevedel som, čo mám robiť. Keď ma po chvíli zbadal, celý prekvapený rýchlo zavrel knihu. Spoznal som, že to bola Biblia.

„Pomáha vám pred a po operácii to, že si čítate Bibliu?“ spýtal som sa.

Príjemným hlasom mi stručne odpovedal: „Možno vás prekvapím, ale pomáha mi to počas operácie.“

Môj strach a obavy z operácie sa celkom rozptýlili.

„Bibliu som mal vždy pri sebe.“ (Ján Bunyan)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami. Ale ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí, ale sa žeň za spravedlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou.“ (1. Tim. 6, 10 -11)

Pán Jozef prišiel raz večer domov a celý nadšený povedal svojej manželke Magde, že dostal výborný nápad. „Začneme podnikať!“ oznámil jej s veľavravným výrazom na tvári. Pani Magda mala ušetrené nejaké peniaze, pretože predpokladala, že ju raz manžel takýmto nápadom prekvapí. Bola ochotná dať mu ich k dispozícií.

Keď si sadli k spoločnej večeri a rozprávali sa o budúcnosti, pán Jozef povedal: „Magda, predstav si, že jedného dňa budeme jesť zo zlatých tanierov!“

Pani Magda sa naňho pozrela a poznamenala: „Jožko, miláčik, a bude ti lepšie chutiť?“

„Nespokojný človek nevyskúšal všetky možnosti.“ (Textor)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9

„Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko. Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, 39čo prišlo, je márnosť.“ (Kaz. 11, 7-8)

Bob Edens bol nevidomý 51 rokov. Nevidel vôbec nič. Jeho svetom bola čierna tma. Päť desaťročí žil tak, že okolitý svet poznával prostredníctvom dotykov, zvukov a vôní. A potom sa mu vrátil zrak. Jeden dobrý chirurg vykonal komplikovanú operáciu a Bob Edens po prvýkrát videl svet, v ktorom doteraz žil. Bol to preňho nesmierny objav.

„Nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, že žltá je taká….no, žltá!“ zvolal. „Nemám slov. Žltá farba ma veľmi prekvapila. Ale moja obľúbená farba je červená. Len nemôžem uveriť tomu, že červená je práve taká. Predtým som si ju predstavoval inak.

Teraz vidím ako vyzerá Mesiac. Rád sa dívam na oblohu, keď letí prúdové lietadlo, a necháva za sebou v povetrí čiaru. A pravdaže, pozorovať východ a západ slnka je niečo nesmierne krásne. V noci zas obdivujem hviezdnatú oblohu. Vy, čo to vidíte od malička, zrejme nikdy nepochopíte, aké je to všetko nádherné.“

„Skutočné štastie sa zrodí, keď si človek uvedomí, aká je to krása, že vôbec žije.“ (Bromfield)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9