„Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.“ (Žalmy 49, 4)

Ako 16-ročný som sa prihlásil na kurz automechanikov, ktorý organizovala stredná škola, na  ktorej som študoval. Všetci v kurze sme veľmi obdivovali a vážili si nášho učiteľa. Boli sme rozdelení na skupiny a každá dvojica mala pridelený jeden starší automobil. Našou úlohou bolo rozobrať všetky pohyblivé časti auta, najmä motor. Mali sme premazať ložiská, vyčistiť ventily a vykonať aj ďalšie práce, ktoré sa robili na autách pred 55 rokmi.

Nakoniec sme mali všetky súčiastky znova poskladať. Potom prišla rozhodujúca skúška. Ak sa nám auto podarilo naštartovať, obstáli sme. Inak… Vlastne si už nespomínam, čo by sa stalo, keby sa nám to nepodarilo. Naše auto však s veľkým rachotom naštartovalo. Niekoľkí študenti naň vyliezli a víťazoslávne sme sa previezli okolo budovy.

Malo to však jeden háčik. Niekoľko súčiastok nám zvýšilo. Náš učiteľ bol našťastie taký láskavý, že napriek tomu sme dostali dobrú známku. V takom aute by som sa však neodvážil ísť viac než pár metrov.

Pri našom chápaní vecí nezapadá vždy všetko do seba, aj keď by sme boli radi. Sú veci, ktoré akosi „zvyšujú“. Možno nám to chce pripomenúť, že naše chápanie a rozum majú predsa len svoje hranice.

„Pozoruj rozumom, počúvaj srdcom.“ (Turecké príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

 

 

„Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.“ (Žalmy 104, 19. 20)

Pán Vladimír rád cestoval po svete. Navštívil rôzne krajiny. Keď bol v Sýrii, niektoré rodiny navštívil v ich domove. Niekoľko mesiacov strávil medzi beduínmi. Dodnes obdivuje niektoré veci, ktoré sa od nich dozvedel. Tam pochopil, že nie každý vývoj a výdobytok techniky v moderných civilizáciách naozaj skvalitňuje život.
Raz odchádzal z jednej návštevy a pozrel na hodinky. Chcel vedieť, koľko je hodín. Nikto z domácich hodinky nemal. Preto sa ho spýtali, ako fungujú. Ukázal im, že keď príde ručička na dané číslo, musí odísť. Beduín sa zamyslel a povedal mu: „Ty si taký veľký pán. Máš auto, máš slnečné okuliare, máš fotoaparát… A taká malá skrinka ti rozkazuje, kedy máš prísť a kedy máš odísť.“
Keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že mal pravdu. Beduín taký problém nemal. Keď svietilo slnko, pásol ovce a dojil ich. To bola všetka jeho práca. On si čas organizoval úplne voľne, ako chcel. Nemal nad sebou žiadneho šéfa ani žiadne hodiny.

„Môžeš si kúpiť hodiny, ale nie čas.“ (Čínske príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

„Chváľte ho, slnce a mesiac! Chváľte ho, všetky hviezdy svetla! Nech chvália meno Hospodinovo, lebo on rozkázal, a boly stvorené. (Žalm 148, 3. 5)

Keby bola Zem veľká ako minca, Slnko by bolo veľké asi ako guľa s priemerom tri metre. V súčasnosti najväčšou známou hviezdou je CanisMajoris. Táto hviezda je taká veľká, že keby bola Zem ako minca a Slnko ako guľa s priemerom tri metre, CanisMajoris by merala štyri kilometre!

Ak by bola Zem ako minca a Slnko ako trojmetrová guľa, Zem by bola vzdialená od Slnka asi na dĺžku futbalového ihriska. Keby však celá naša Slnečná sústava – Slnko so všetkými svojimi planétami – bola veľká ako minca, Slnko by bolo viditeľné len pod mikroskopom a najbližšia hviezda by bola vzdialená 90 metrov.

Keby bola celá naša galaxia veľká ako minca – nezabudnite, je to dvesto miliárd hviezd – naša Slnečná sústava by bola príliš malá na to, aby sme ju videli pod bežným mikroskopom. Ostatné galaxie vo vesmíre by boli od nej vzdialené od 30 cm do 300 metrov.

„Svet hviezd a planét je neporovnateľne krajší a vznešenejší, ako všetko, čo sa nachádza na zemi.“ KlaudiosPtolemaios

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

„Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“ (1. Moj. 1, 27)

Muž a žena – každý je iný, inak rozmýšľa, inak reaguje, inak sa správa, inak je naprogramovaný, inak stvorený.

Keď dáte dievčatku do ruky bábiku, ktorá vie hovoriť, smiať sa a plakať, dievčatko bude nadšené tým, čo všetko bábika dokáže. Keď tú istú bábiku dáte do rúk chlapcovi, zistíte, že jeho nezaujíma, že bábika hovorí a smeje sa. Jeho zaujíma to, ako je možné, že bábika hovorí a smeje sa. Možno vezme skrutkovač a bude chcieť vyskúmať, čo v nej je. Nám dospelým sa nepáči, čo robí chlapec. Dievčatko naopak pochválime, ako sa vie pekne hrať. Pritom on sa správa ako „normálny chlap“ a ona sa správa ako „normálna žena“.

Je lepšie, keď muž nepočuje, čo žena rozpráva a žena nevidí, čo muž robí. Arabské príslovie

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.

„A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.“ (Mar. 12, 42-44)

Jedného dňa zaklopal na dvere sirotinca v Bristoli malý chlapček. Vyzeral ako sirota. V ruke pevne zvieral jeden šiling. „To je pre vaše dievčatá, ktoré bývajú v sirotinci,“ povedal, keď mu George Müller otvoril dvere. „Našiel som prsteň a keď som ho vrátil jeho majiteľke, dala mi jeden šiling za to, že som bol čestný.“
Jedna žena z Bristolu poslala päť šilingov s poznámkou, že si kúpila nové šaty. Nekúpila si však drahé a luxusné, aké bola zvyknutá kupovať, ale vybrala si najjednoduchšie. Päťšilingov, ktoré ušetrila, sa rozhodla darovať sirotám.
Inokedy Georga zastavilo jedno dievčatko a natešene mu povedalo: „To je pre vás. Teta mi poslala peniaze k narodeninám, ale ja vám ich chcem dať na náš nový domov.“ Dievčatko mu podalo šesť penny. Poďakoval jej a doma zaznamenal do účtovnej knihy. Všetky dary, či malé alebo veľké, si vážil rovnako. Práve tento malý dar od dievčatka ho presvedčil, že je načase pustiť sa do stavby nového a väčšieho sirotinca.

Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť. MarcusTullius Cicero

Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.