“ Rozum človeka zdŕža jeho hnev a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. “  Prísl. 19,11

Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie príliš “ dôležitej“ práci strácate rýchlo trpezlivosť a nahneváte sa – možno vám pomôže tento príbeh:

Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne – raz ráno a dvakrát na poľudnie – musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky a zaviazať šnúrky a potom zase rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: “ Tie topánky nie sú moje!“  Učiteľka napočítala do desať, aby sa upokojila a potom rozšnurovala šnúrky a topánočky mu teda vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo pani učiteľka robí – a keď začala hľadať, kde by mohli byť jeho topánočky, pokračoval:  “ To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja!“

“ Rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správnom čase, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je ľahké a nie každý to dokáže.“ / Aristoteles/

“ Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ Prísl. 16,32

Zistila som, že keď si ráno nenájdem čas na Božie Slovo a osobnú modlitbu, oveľa skôr strácam trpezlivosť a rozhnevám sa aj pre bezvýznamné veci.

Nedávno mi potrebu každodenného ranného osobného stíšenia pripomenul aj môj syn Andrej. Náhodou sa mu podarilo rozliať mlieko a ja som okamžite spustila spŕšku ostrých výčitiek a pripomienok na jeho adresu.  Môj syn potichu a nesmelo poznamenal: “ Mami, zabudla si poprosiť Pána Ježiša , aby ti dnes pomohol byť milou a láskavou?“

“ Obvykle som si do diára napísal: 7.00-7.30 – modlitba.  Často sa mi však stávalo, že som to nedodržal. Preto si teraz do diára píšem: 7.00-7.30 – BOH.  Toto už je akosi ťažšie zanedbávať.“ / Don Postema/

/Poďme si čítať 16/

“ Chcem učiť neverných Tvojím cestám, aby sa hriešnici obrátili k Tebe.“ Žalm 50,15

Neveriaci muž sa  plavil s priateľmi na lodi ku Niagarským vodopádom. Keď zistil, že sa nachádzajú v nebezpečnej blízkosti vodopádov, zrazu sa začal modliť. Jeden z jeho priateľov sa ho spýtal: “ Ako je to možné, že ty – ateista, sa zrazu modlíš?“ Muž mu odpovedal: “ Pretože nevera je dobrá pre tých, ktorí plávajú po pokojnej rieke – ale nie je dobrá pre tých, ktorí sa ocitnú v blízkosti vodopádov!“

“ K svojmu Bohu  musí človek prísť sám.“ / Morley/

/Poďme si čítať 4/