Záchranca i sudca

„A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému každému podľa toho, jaký bude jeho skutok. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.“ (Zj. 22, 12.13)

V jednom meste stál kôň s vozom, v ktorom spalo malé dieťa. Jeho majiteľ niekam odbehol. Koňa vyľakal neznámy zvuk a splašil sa. Mladý muž, ktorý šiel okolo, si uvedomil, že dieťa je vo veľkom nebezpečenstve. Postavil sa vozu do cesty a aj keď riskoval vlastný život, chytil koňa za uzdu, naskočil naň a zastavil voz. Keď zachránený chlapec vyrástol, stal sa z neho naničhodník. Stále mal problémy, pretože sa dopúšťal rôznych priestupkov. Jedného dňa stál pred súdom a čakal na vynesenie rozsudku za vážny zločin. Väzeň sa odkiaľsi dopočul, že sudca, ktorý mal vyniesť rozsudok, je človek, ktorý mu kedysi dávno zachránil život. Na základe tejto skutočnosti sa odvážil prosiť ho o milosť. Ako reagoval sudca na jeho žiadosť? Odpovedal mu: „Milý mladý muž, vtedy som bol vašim záchrancom; dnes som však vaším sudcom. Dnes musím nad vami vyniesť rozsudok.“ Jedného dňa povie Ježiš to isté hriešnikom, ktorí nehľadali jeho pomoc: „Dlho, veľmi dlho som bol vaším Záchrancom a chcel som vám odpustiť. Vy ste sa však o mňa nezaujímali, a tak som dnes vaším sudcom!“

„Deti sú nevinné a majú rady spravodlivosť, dospelí sú hriešni a radšej uprednostnia milosť.“ (G. K. Chesterton)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13

Múdry správca

„Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.“ (Mat. 24, 42.44)

Človek, ktorý cestoval po Švajčiarsku, objavil jedného dňa na brehu pokojného jazera nádhernú, ale odľahlú usadlosť. Keď zabúchal na záhradnú bránu, otvoriť mu prišiel postarší správca domu, ktorý ho srdečne pozval ďalej. Cudzincovi sa zdalo, že správca má úprimnú radosť z jeho príchodu. Previedol ho po celej záhrade a poukazoval mu, aké kvety pestuje. „Ako dlho tu už bývate?“ spýtal sa cudzinec. „Je to už veľmi dlho,“ odpovedal. „Koľkokrát sa váš pán za ten čas vrátil domov?“ „Štyrikrát.“ „Kedy tu bol naposledy?“ „To už bolo dávno. Som tu takmer vždy sám; ale veľmi zriedka sa sem zatúla nejaký cudzinec a navštívi ma.“ „Napriek tomu udržujete záhradu v takom perfektnom poriadku,“ povedal cudzinec. „Všetko rastie a kvitne, ako by sa mal váš pán vrátiť už zajtra.“ „Nie, pane,“ zvolal správca, „ja žijem v tom vedomí, že môj pán sa môže vrátiť už dnes!“

„Plánuj tak, ako by sa mal Kristus vrátiť o desať rokov. Ži tak, ako by mal prísť o desať sekúnd.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13

Neviditeľný nepriateľ

Milé sestry, bratia v Božej rodine, milí priatelia,

Každý z nás si zvyká na novú situáciu v živote, v práci, v rodine, aj v cirkvi. V týchto dňoch krízový štáb stále vydáva nové obmedzenia, lebo nám chce dobre. Predpokladám, že to všetci takto chápeme, aj keď nás to obmedzuje v doteraz zabehnutom spôsobe života. Je to nový stav, dosť nevyhovujúci, ale správny, aby sa zamedzilo prudkému rozšíreniu choroby a veľkým problémom, ktoré by s tým boli spojené. Veď už tieto opatrenia dnes, ešte pri malom počte nakazených, sú radikálne a predsa narastá počet chorých. No vláda to robí s výhľadom do budúcnosti, teda  s nádejou, že budúcnosť nebude tak zlá. A tak žijeme v napätí medzi dnes a čo bude zajtra, čo urobiť dnes a aký to bude mať dopad na náš zajtrajšok. Nevieme to presne, ale vieme, že dosť záleží od ľudí a teda od každého jednotlivca, od nás samotných.

My sme v našom kresťanskom živote prijali dobrovoľné obmedzenia oproti bežnému životu spoločnosti, keď sme svoj život odovzdali Ježišovi Kristovi. Žijeme v dôvere a odovzdaní sa Jemu, ktorý nás má rád a sprevádza nás životom na tejto hriechom porušenej zemi.  Z lásky k nemu nežijeme svojvoľne, ctíme si Jeho slová, rodičov, nekradneme, nesmilníme, či nehovoríme lož. Ale aj to, že v sobotu Mu vzdávame chválu a nerobíme to, čo sa nám zapáči proti zámeru soboty je prejav nášho dobrovoľného obmedzenia našej vôle ochotne a z lásky k Nemu. Tiež nekonzumujeme živočíchov, ktorých zakázal a ako dnes vidíme, dobre urobil. Pán Boh nám teda chce dobre a nechce, aby vznikali takéto pandémie a ohrozovanie životov. To nie je jeho vôľa, to je ľudský „produkt“.

Neviditeľný nepriateľ Covid-19 nás teraz všetkých ohrozuje – všetkých na Zemi. Je tak malý, že ho nikto nevidí vlastnými očami, ale napriek tomu každý normálny človek verí, že je skutočný. A tak sme v boji proti nemu. A tento neviditeľný boj sa zrazu takto výrazne prejavil na našej planéte a prejavuje sa aj u nás na Slovensku. Život sa náhle mení, každý je informovaný a vie, čo má robiť. Len pripravenosť štátu, ale aj nás ľudí je malá. Napriek slabej pripravenosti ideme bojovať, aby sme ten boj bojovali čo najlepšie. Boj sa ešte len začal a bude sa stupňovať, lebo vírus je vírus, má ľahký vstup do nášho organizmu a tiež nejakú inkubačnú dobu kedy sa prejaví. Je teda logické očakávať zvyšovanie jeho výskytu, aj keď teraz robíme veľa pre to, aby sa zmenšil, tak predsa len vieme, že si nevieme dosť dobre poradiť s takýmto „malým“ nepriateľom. Strach nám však nepomôže, ale obozretnosť áno. No aj keď každý z nás urobí maximum, aby sa nenakazil, predsa len žijeme na tejto planéte a nie sami, tak sa asi viacerí nakazíme. No Pán Boh vybavil nás, ľudí, na takýto boj a to imunitným systémom nášho organizmu aby si vedel poradiť s vírusmi. Máme tieto zbrane, či možnosti a oni budú fungovať, či to chceme, alebo nie. (Ešteže sú to vôľou neriadené procesy, lebo ešte aj to by sme kazili.) To je fyzická stránka veci. Lekári nám vedia pomôcť tak, že pomôžu nášmu organizmu keď bude „ťažko bojovať“ s vírusmi.

My, veriaci kresťania, sme ale zvyknutí na takýto neviditeľný boj aj po duševnej stránke, preto môžeme mať dobrú disciplínu a vytrvalosť v dodržiavaní pravidiel ochrany nás, aj druhých ľudí. Tak ako tento vírus, aj satan hľadá, koho by napadol a zožral. Veľmi mi to pripomína jeho jednanie. Za mnohé následky však môže náš ľudský súhlas so zlom. Napr. náš ľudský súhlas s jedením zvierat, ktoré Boh zakázal.

Každý z nás si v kresťanskom živote zvykol na to, že nebojujeme proti „telu a krvi“, ale proti neviditeľným duchovným nepriateľom. Keby sme na tento boj boli sami, tak ho prehráme. Ale sami nie sme. Ježiš nám dal aj určité duchovné „zbrane“, ktoré máme sami slobodne používať v tomto duchovnom boji. O tých zbraniach sa píše v liste Efežanom 6,10-18: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.  Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.  Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!  Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!  Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!  A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!  Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!.“

Áno, Ježiš je naša pevná nádej, istota a sila! A On nám pre náš život viery ponúka pravdu, ktorá nás nezavedie do slepej uličky, spravodlivosť, ktorú máme tendenciu krútiť podľa seba, ale pre Ním, aj pred novým vírusom,  sme si všetci rovní. Len niektorí z nás budú na nový vírus pripravení psychicky a fyzicky lepšie a iní horšie a podľa toho sa to aj prejaví. Božou zbraňou je aj naša pripravenosť priniesť inému človeku evanjelium pokoja, teda upokojiť jeho život v Bohu. Vierou si razíme cestu životom a pritom je Božie slovo ochrancom našej hlavy, nášho myslenia, lebo ním si plníme myseľ, o ňom premýšľame a tak sa naše myslenie nastavuje na dobrú správu o Kristovi a získavame pokoj. Naše duchovné zbrane ukončuje duchovná modlitba, najmä ako príhovorná modlitba za druhých ľudí.

A tak sa do nášho každodenného životného boja za dobro, za lásku, za pravdu v láske pridal boj proti koronavírusu Covid-19. Spája všetkých ľudí na Zemi proti spoločnému neviditeľnému nepriateľovi. My však máme neviditeľného spojenca Ježiša Krista, ktorý počuje modlitby svojho ľudu. Dôverujme Mu a dovoľme Mu naplniť nás pokojom a nádejou aj v tomto boji.

Jozef Plachý

Šikovný klokan

„Cesta blázna je priamou v jeho očiach, ale ten, kto poslúcha radu, je múdry.“ (Prísl. 12, 15)

Aj keď okolo výbehu nového obyvateľa ZOO postavili špeciálny 2,5 metra vysoký plot, na druhé ráno našli šikovného klokana skákať z vonkajšej strany ohrady. Riaditeľ ZOO prikázal, aby plot zvýšili na 4,5 metra, ale klokanovi sa aj tak podarilo utiecť. Zmätený riaditeľ rozhodol, aby na túto klietku dali 8 metrov vysoký plot. Na svoje zdesenie však na druhý deň zistil, že klokan je opäť vonku. Žirafa, ktorá vo vedľajšej ohrade pozorovala, ako plot rastie vždy vyššie, sa spýtala klokana: „Čo si myslíš, do akej výšky sú schopní postaviť plot?“ „Neviem,“ povedal klokan, „možno aj sto metrov. Ale aj tak im to nepomôže, keď nechávajú bráničku odomknutú!“

„Jediná dobrá vec na tom, že sa človek pomýli, je radosť, ktorú z toho majú iní.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13

Preteky

„Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.“ (Prísl. 17,6)

Na Olympijských hrách v španielskej Barcelone v roku 1992 mohol celý svet sledovať nádherný príklad otcovskej lásky, ktorý sa odohrával priamo pred televíznymi kamerami. Keď zaznel výstrel, ktorý odštartoval preteky v behu na 400 metrov, Derrick Redman z Veľkej Británie si uvedomil, že teraz nastala chvíľa, keď sa jeho celoživotný sen získať zlatú medailu môže stať skutočnosťou. Keď však Redman vbehol do cieľovej rovinky, pocítil silnú bolesť, ktorú vyvolalo natrhnutie šľachy pod kolenom. Silou vôle a v mučivej bolesti začal skackať posledné desiatky metrov v cieľovej rovinke. Z tribúny sa zrazu vyrútil Derrickov otec a prebehol okolo ochrannej stráže. Jednou rukou objal svojho syna okolo ramien a chvejúcim sa hlasom mu zašepkal: „Poďme a bežme do cieľa spolu!“ Nadšené ovácie a krik zaznieval z plných tribún, keď ľudia sledovali, ako otec napoly nesúc svojho raneného syna skackavo beží spolu s ním k cieľu.

„Dobrý otec ovplyvní svoje dieťa na celý život.“ (James C. Dobson)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 15