„Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.“ (Mat. 24, 42.44)
Človek, ktorý cestoval po Švajčiarsku, objavil jedného dňa na brehu pokojného jazera nádhernú, ale odľahlú usadlosť. Keď zabúchal na záhradnú bránu, otvoriť mu prišiel postarší správca domu, ktorý ho srdečne pozval ďalej. Cudzincovi sa zdalo, že správca má úprimnú radosť z jeho príchodu. Previedol ho po celej záhrade a poukazoval mu, aké kvety pestuje. „Ako dlho tu už bývate?“ spýtal sa cudzinec. „Je to už veľmi dlho,“ odpovedal. „Koľkokrát sa váš pán za ten čas vrátil domov?“ „Štyrikrát.“ „Kedy tu bol naposledy?“ „To už bolo dávno. Som tu takmer vždy sám; ale veľmi zriedka sa sem zatúla nejaký cudzinec a navštívi ma.“ „Napriek tomu udržujete záhradu v takom perfektnom poriadku,“ povedal cudzinec. „Všetko rastie a kvitne, ako by sa mal váš pán vrátiť už zajtra.“ „Nie, pane,“ zvolal správca, „ja žijem v tom vedomí, že môj pán sa môže vrátiť už dnes!“
„Plánuj tak, ako by sa mal Kristus vrátiť o desať rokov. Ži tak, ako by mal prísť o desať sekúnd.“ (Anonym)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.13