Divé husi

„A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca.“ (1.Pet. 1,22)

Keď divé husi odlietajú na zimu na juh do teplých krajín, ľahko ich spoznáte podľa toho, že letia v tvare písmena V. Možno vás zaujíma, aké tajomstvo sa skrýva za týmto nezvyčajným usporiadaním. Zistilo sa, že keď vták máva krídlami, vzdušný prúd, ktorý vytvára, nadnáša vtáka, ktorý letí bezprostredne za ním. Keď kŕdeľ letí v tvare V, má minimálne o 70 percent väčší dolet, ako keby letel každý vták sám. Podobne je to aj v našom živote. Ak máme ako kresťania spoločný smer a zmysel pre vzájomné spoločenstvo, oveľa ľahšie a rýchlejšie sa dostaneme do cieľa, pretože sa navzájom povzbudzujeme a pomáhame si. Keď husi stratia tento tvar, každá z nich náhle pocíti, ako ju brzdí odpor vzduchu. Rýchlo sa preto snaží znovu sa zaradiť do pôvodného útvaru a využívať nadnášajúci prúd vzduchu, ktorý vytvára hus letiaca bezprostredne pred ňou. Keď sa tá, ktorá letí ako prvá, unaví, zaradí sa do zadu a vymení ju ďalšia. Gáganie zozadu povzbudzuje tie, ktoré sú vpredu, aby si udržali potrebnú rýchlosť. Keď niektorá hus ochorie alebo ju zraní výstrel a klesá dolu, dve iné idú s ňou, aby jej pomohli a chránili ju. Zostanú pri nej až dovtedy, kým buď nie je schopná znovu letieť, alebo nezomrie. Potom sa snažia buď doletieť do svojho kŕdľa, alebo počkajú na ďalší a pokračujú s ním. Podobné nepísané pravidlá by mali platiť aj medzi ľuďmi. Dobrý vodca má svojim nasledovníkom cestu uľahčovať a my ho svojím „gagotaním“ nemáme znechucovať, ale povzbudzovať. Ak vidíme, že niekto nevládze, máme zostať s ním a pomôcť mu.

„Môj vzťah s Bohom súvisí s mojím vzťahom k ľuďom. Prehra v jednom spôsobí prehru aj v tom druhom.“ (Andrew Murray)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

Červík

„Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený, a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.“ (Jak. 1,14.15)

Keď som robila v záhrade, užasla som nad tým, aká veľká a zdravá dyňa tam vyrástla. Stopky listov boli hrubé a silné a listy obrovské. O niekoľko dní neskôr som si všimla, že začína akosi vädnúť. Asi o týždeň, na moje počudovanie, celá rastlina úplne uschla. Bola som zvedavá, čo sa jej stalo. Vytiahla som preto rastlinu zo zeme a skúmala jej korene. Zdali sa byť zdravé. Potom som však objavila, že do stonky sa prevŕtal malý červík, ktorého zvonku vôbec nebolo vidno, a prehrýzol v stonke všetky vlákna, ktorými dyňa prijímala živiny. Potom sa do dyne nasťahoval a vyhrýzal ju zvnútra. Preto dyňa tak rýchlo uschla. Skrytý hriech, podobne ako tento červík, nás najprv oddelí od zdroja života a potom nás zožiera zvnútra, až sa z nás stanú duchovne mŕtvi ľudia.

„Nikdy sa nebi so sviňou. Obaja sa celkom zašpiníte – a svini sa to bude páčiť.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

Pohovor

„Kto nájde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, nájde ju. Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ (Mat. 10,39.40)

Stalo sa to v Írsku. Mladého kazateľa, ktorý mal začať pracovať vo svojom prvom zbore, si predvolal zborový výbor na pohovor. Jeden starší člen výboru sa prísne pozrel na mladého muža a spýtal sa ho: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý muž odpovedal: „Nuž, neviem či ma sem poslal Boh. Som tu, aby som hľadal Božiu vôľu a zistil, či by ste ma prijali za svojho budúceho kazateľa.“ Starší muž zopakoval: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý muž bol trocha v rozpakoch. Nevedel, čo povedať. Nesmelo začal: „No, prišiel som sem a…“ Starší člen výboru mu skočil do reči a spýtal sa znovu: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý kazateľ nabral odvahu a povedal: „Nuž, domnievam sa, že Boh ma sem neposlal. Prišiel som sem, aby som skúsil, či sa dohodneme a budeme vedieť spolupracovať.“ Starší muž sa konečne oprel o operadlo stoličky a povedal: „To je dobré. Poslední štyria povedali, že ich sem poslal Boh, a nemali sme s nimi nič iné, len samé problémy!“

„Duchovnú zrelosť človek nezískava učenosťou, ale podriadením sa Božej vôli.“ (Leonard Ravenhill)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

Pozri na seba

„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia; a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú.“ (Mat. 5,44)

Nenáhli sa tvrdiť, že tvoj nepriateľ je zlý človek len preto, že je to tvoj nepriateľ. Možno je tvojím nepriateľom preto, že si myslí, že si zlý. Alebo sa ťa možno bojí preto, že cíti, že ty sa bojíš jeho. Keby mal dôvod myslieť si, že ho dokážeš mať rád, možno by nebol viac tvojím nepriateľom. Nenáhli sa tvrdiť, že tvoj nepriateľ je aj Boží nepriateľ len preto, že je to tvoj nepriateľ. Azda je tvojím nepriateľom práve preto, že na tebe nemôže nájsť nič, čo by oslavovalo Boha. Možno sa ťa bojí preto, že nemôže nájsť v tebe nič z Božej lásky, Božej dobroty, Božej trpezlivosti, Božieho milosrdenstva a pochopenia pre slabosti ľudí. Nenáhli sa odsúdiť človeka, ktorý už neverí v Boha. Pretože to môže byť práve tvoj chlad, tvoje lakomstvo, tvoja priemernosť, tvoj vzťah k majetku, tvoje túžby a tvoje sebectvo, ktoré zničili jeho vieru. (Thomas Merton)

„Sme ako Mesiac. Máme svoju tmavú stranu a nechceme, aby ju niekto videl.“ (Mark Twain)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16

Spevák morských hĺbok

„Chváľte Hospodina, vy zo zeme, veľryby a všetky priepasti“ (Žalm 148,7)

Nemáme problém predstaviť si, ako vták radostne spieva svojmu Stvoriteľovi. Neverili by ste však, že aj v morských hĺbkach žije jeden spevák – veľryba (Megaptera novaeangliae). Vedci to zistili pred necelými päťdesiatimi rokmi. Do mora spustili mikrofón v nádeji, že sa im podarí zachytiť zvuky, ktoré veľryba vydáva. Tento experiment sa vydaril – podarilo sa im totiž nahrať veľrybie piesne. Nahrávka týchto piesní sa dokonca predávala v obchodoch s hudbou! Aj niektoré ďalšie druhy veľrýb a delfínov dokážu vydávať určité tóny, pomocou ktorých spolu komunikujú, ale schopnosťou usporiadať zvuky do piesne obdaroval Boh len jeden druh veľrýb. Sú to piesne, ktoré sa podobajú piesňam človeka, majú verše a refrény. Každá pieseň trvá od niekoľkých minút až do pol hodiny a môžete ju počuť až do vzdialenosti vyše 30 kilometrov. Vedci, ktorí sa tým zaoberali, nazvali jednotlivý zvuk „prvkom“. Séria týchto prvkov tvorí „frázu“. Niekoľko fráz tvorí „tému“ a niekoľko tém „pieseň“. V piesni môže byť 7 až 8 tém. Veľryba ich opakuje v presnom poradí stále dookola, niekedy celých 24 hodín denne! Zaujímavé je, že piesne spievajú len samce; samičky vydávajú len neusporiadané zvuky. Časom sa piesne upravujú a po niekoľkých rokoch môžu byť úplne iné, no každý samec má vždy svoju vlastnú pieseň. Pretože zvuk sa šíri vo vode štyrikrát rýchlejšie ako vo vzduchu, neprekvapuje nás, že iné veľryby veľmi rýchlo zaregistrujú zmeny v piesni. Zdá sa, že väčšina veľrýb spieva v tropických vodách, kde sa pária a kde sa im rodia mláďatá. S príchodom leta veľryby migrujú do chladných polárnych vôd za potravou. Ich výdrž je obdivuhodná – preplávajú takmer 5 000 km len s celkom malou prestávkou. Za mesiac dokážu preplávať vzdialenosť až 1 600 km. Tieto veľryby dostali meno podľa oblúka na chrbte, ktorý vytŕča z vody, keď sa chystajú ponoriť. Merajú okolo 16 metrov, vážia od 30 do 50 ton a dožívajú sa okolo 45 až 50 rokov. Mláďa meria pri narodení asi 4 m a váži okolo 2,5 tony. Denne vypije od svojej matky viac ako 50 litrov mlieka. Narodí sa v priebehu 10 sekúnd a s matkinou pomocou hneď vypláva na hladinu, aby sa prvýkrát nadýchlo. Po 30 minútach už vie plávať.

„Dom dokazuje existenciu staviteľa; šaty existenciu krajčíra; dvere existenciu tesára a náš svet existenciu Boha Stvoriteľa.“ (Rabbi Akiba ben Josef)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 16