„Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu….“ (Zjav. 14,7)
Gabo dnes nemal dobrý deň. Mal potyčku s Dávidom. Dávid bol namyslený a arogantný chlapec z vedľajšej triedy. Rád si doberal mladších chlapcov a zabával sa na tom. Aj dnes im robil zle. Aj so svojimi kamarátmi im vzal školské tašky a pohadzovali si ich.
Keď to Gabo uvidel, prišiel k nim a hovorí: „Nehanbíte sa? Takto si vyskakovať na menších?“ Chlapcom vrátil tašky a tí sa rýchlo pobrali preč. Dávida to nahnevalo. Nielenže im Gabo prekazil zábavu, ešte sa mu pred ostatnými aj postavil. Nechcel vyzerať ako slaboch. „Chceš sa biť?“ opýtal sa Dávid Gaba. „Tak poď“. „Nechcem sa biť. Len nechcem, aby si im robil zle. Maj sa.“ odpovedal Gabo a chcel odísť. Vtedy sa Dávid napriahol a buchol ho päsťou rovno do oka. „No poď, vyriešime si to spolu.“
kričal na neho Dávid. Gabo mu ranu nevrátil. Otočil sa a išiel domov. Dávid za ním posmešne kričal: „Strachopud. Bábovka. Nestaraj sa do našich vecí, keď na to nemáš.“ Gabo vedel, že urobil správnu vec. Zastal sa mladších a odolal pokušeniu pobiť sa
s Dávidom. Bol silnejší a Dávida by ľahko premohol. Ale nechcel byť ako on. Chcel žiť podľa Ježišových rád. Večer ďakoval Pánu Bohu, že sa ovládol. O niekoľko týždňov neskôr išla celá škola na výlet neďaleko rieky. Každá trieda dostala mapu, na ktorej mala vyznačené stanoviská, po ktorých mala prejsť a získať body. Gabovej triede sa výnimočne darilo. Už po 2 hodinách mali hotové skoro všetky úlohy. Zostávalo im posledné stanovisko na okraji lesa. Odrazu začuli krik a volanie o pomoc. Dievčatko z 1. ročníka spadlo do rieky a nevedelo sa dostať na breh. Pri tomto kraji bola rieka hlboká a zužovala sa, takže prúd bol silnejší a plávalo
sa v nej veľmi ťažko. Gabo dievčatko spoznal, bola to Zuzka. Deti rýchlo utekali po pomoc. Gabo bol dobrý plavec. Nerozmýšľal dlho, vyzul si topánky a skočil do vody. Musel rýchlo plávať, aby ho prúd neodniesol preč. Namáhavo sa dostal až k Zuzke a chytil ju. Už sa ledva držala nad hladinou a dlhšie by to asi nevydržala. Priplával k brehu a vytiahol ju z vody. Ostatní žiaci iba stáli ako skala na brehu a so strachom sa pozerali, čo sa to deje. O chvíľu už boli pri nich učitelia a Zuzke poskytli prvú pomoc. Vďaka Gabovi všetko dobre dopadlo a Zuzka bola v bezpečí. Medzi žiakmi, ktorí to videli, bol aj Dávid. Zuzka bola jeho mladšia sestrička. Mal ju veľmi rád a vždy ju chránil. Keď počul, že spadla do rieky a topí sa, aj on skamenel ako ostatní. Nevedel totiž plávať. Veľmi sa o ňu bál. Vedel, že ani Zuzka nevie dobre plávať. Nevedel jej pomôcť. Veľmi ho prekvapilo, že Gabo skočil do vody za ňou. Bolo to nebezpečné a mohol sa začať topiť aj on. Keď ju Gabo vytiahol na breh, Dávid mal pocit akoby teraz dostal ranu on. Nie takú
z hnevu, po ktorej zostane modrina, ale takú do srdca, keď si uvedomil, aký bol na neho zlý. Gabo mu to nikdy nevrátil a ešte zachránil jeho sestru. Mohol sa mu pomstiť, ale namiesto toho mu pomohol. Stal sa pre neho hrdinom. Dávid prišiel na druhý deň za Gabom na návštevu. Poďakoval mu za to, že zachránil jeho sestričku Zuzku a ospravedlnil sa, že ho udrel a vysmieval sa mu. Chcel byť s Gabom kamarát a pomáhať ostatným tak ako on. Dávid okrem nového kamaráta získal ešte niečo viac. Keď svoj život dal Bohu, patril teraz do Božej rodiny a získal nový domov v nebi. Pre ostatných bol teraz požehnaním, pomáhal im a ukazoval, aký je Pán Boh.
Zdroj: z knihy Tiger a Tom (Whiteovci, Sion Plus, 2020)