Semienko

„Úprimným zasvitne svetlo v tme, veď Boh je milostivý, milosrdný a spravodlivý.“ (Žalm 112, 4)

„Zachovávaj bezúhonnosť a dbaj o úprimnosť, lebo budúcnosť patrí pokojamilovnému.“ (Žalm 37, 37)

Kedysi bol vo východnej časti Ázie cisár, ktorý si uvedomoval, že mu roky pribúdajú, a preto by bolo dobré hľadať si nástupcu. Jedného dňa zavolal do paláca všetkých mladých ľudí a povedal im: „Nastal čas, aby som odstúpil a vybral nového vládcu. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Mládenci boli šokovaní. Cisár však pokračoval: „Každému dám dnes jedno semienko. Je to veľmi zvláštne semienko. Chcem, aby ste šli domov, zasadili ho, polievali a presne o rok sa sem vrátili s tým, čo ste z tohto semienka vypestovali. Posúdim rastlinky, ktoré mi prinesiete, a určím spomedzi vás nového vládcu našej ríše.“

Medzi mládencami bol aj chlapec menom Ling, ktorý tiež dostal semienko. Vrátil sa domov, zasadil ho a starostlivo polieval. Každý deň pozoroval, či ešte neklíči. Ale stále nič.

Kamaráti sa už chválili svojimi rastlinami, ale Ling stále nič nemal. Trápilo ho to, no nič nevravel. Stále dúfal, že aj jeho semienko raz vzklíči.

Rok uplynul. Všetci mládenci priniesli cisárovi ukázať, čo vypesovali. Lingovi bolo zle, dokonca ho rozbolelo aj brucho, pretože do paláca kráčal s prázdnou nádobou.

Keď tam prišiel, čudoval sa, aké rôzne rastliny chlapcom narástli – mali rôzne tvary, veľkosť a niektoré aj kvitli. Cisár vstúpil dnu, všetkých pozdravil a skúmavo si prezrel, čo vypestovali. Ling sa snažil ukryť sa niekde vzadu. „Aké veľké rastliny, kry a kvety vám vyrástli,“ poznamenal cisár. „Dnes bude jeden z vás ustanovený za môjho následníka!“

V tej chvíli cisár zazrel vzadu Linga s prázdnym kvetináčom. Prikázal svojim strážcom, aby ho priviedli dopredu. Ling sa triasol od strachu. „Cisár zistil, že sa mi nepodarilo nič vypestovať! Možno rozkáže, aby ma popravili!“ pomyslel si. Keď kráčal dopredu, cisár sa spýtal na jeho meno. „Volám sa Ling,“ odpovedal. Všetci sa smiali a uťahovali si z neho.

Cisár požiadal mládencov, aby sa utíšili. Pozrel na Linga a vyhlásil: „Hľa, váš nový vládca! Volá sa Ling!“

Ling tomu nemohol uveriť. Čo sa to deje? Ako to, že práve jeho cisár ustanovil za nového vládcu?

Potom cisár povedal: „Pred rokom som dal každému z vás jedno semienko. Povedal som vám, aby ste ho zasadili, polievali a o rok sa ku mne vrátili. Dal som vám však uvarené semienka, ktoré nikdy nevyklíčia. Vy všetci, okrem Linga, ste mi priniesli kvety, rastliny a stromy. Keď ste zistili, že vám moje semienko nevzklíčilo, zasadili ste si namiesto neho nejaké iné. Ling bol jediný, kto zostal čestný a mal odvahu priniesť mi kvetináč s tým semienkom, ktoré som mu dal ja. On je tým človekom, ktorý sa stane novým cisárom!“

 

„Mať odvahu neznamená nemať strach, ale vzoprieť sa strachu a zvíťaziť nad ním.“ (Mark Twain)

Zdroj: Život je zaujímavý

Predvolebná kampaň

„Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? ….“ (Mat. 25, 34-38)

Istý muž z vidieka sa v predvolebnej kampani uchádzal o miesto v parlamente. Jedného večera, keď bolo daždivé počasie, ktosi zaklopal na dvere jeho domu. Pred dverami stál neznámy muž a bol celý premočený. „Potrebujem pomoc,“ povedal cudzinec. „Pokazilo sa mi auto. Stojí dolu na ceste a nemôžem ho naštartovať. Boli by ste ochotný pomôcť mi?“

„Samozrejme,“ povedal domáci pán.

Keď prišli k autu, jeho majiteľ si sadol za volant a otočil kľúčom. Auto bez problémov naštartovalo.

„Nerozumiem,“ povedal domáci pán. „Veď tomu autu nič nie je!“

Cudzinec sa usmial. „Viem. A viem aj to, že naša krajina potrebuje mať v parlamente dobrých ľudí,“ vysvetľoval. „Chcel som len vedieť, či ste láskavý človek a či vás môžem voliť. Teraz to už viem. Mate môj hlas.“

 

„Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých ľudí.“ (Abraham J. Heschel)

Zdroj: Život je zaujímavý

 

Malý lietajúci zázrak

„Veď aj vrabec si nájde domov a lastovička hniezdo, kde si kladie mláďatá pri tvojich oltároch, Hospodin zástupov, môj kráľ a môj Boh.“ (Žalm 84, 4)

Kolibríky patria medzi najmenšie Božie stvorenia v ríši vtáctva. Sú veľké 6 až 10 centimetrov. Za normálnych okolností tieto miniatúrne vtáčiky mávnu krídlami asi 50 až 80-krát za sekundu, preto keď letia, počuť zvuk podobný jemnému bzučaniu.

Kolibríky si stavajú asi 5 cm široké hniezdo z rastlinných vlákien, ktoré spájajú vláknami z pavučín. Niekedy sa stane, že pri „kradnutí“ pavučín sa v nich zachytia a nemôžu sa samy vyslobodiť.

Samček, pretože je silnejší, má na starosti zásobovanie potravou. Kolibríky majú dlhý jazyk, ktorým pijú nektár. Samička znáša dve biele vajíčka, drobné ako hrášok. Keď sa malému vtáčatku podarí rozbiť škrupinu, je veľké asi ako mucha. Len čo sa ochladí, mladé kolibríky sú pripravené odletieť s rodičmi na juh.

Precestovať vzdialenosť z Madridu do Moskvy autom by bežnej rodine trvalo asi 5 – 6 dní. Približne 85-krát by sa niekde zastavili, 15-krát by si dali riadne jedlo a počas cesty by dokázali zjesť za kartón všelijakých sladkostí, tyčiniek a chipsov. Kolibríkom veľkým asi 8 centimetrov postačí na prekonanie približne rovnakej vzdialenosti len niekoľko dúškov sladkého nektáru. Keď letia ponad Mexický záliv, zvyknú sa odviezť aj stopom – na chrbtoch väčších vtákov.

Kolibríky sa vedia udržať vo vzduchu na jednom mieste. Urobiť vo vzduchu niekoľko sált za sebou je pre ne hračkou. V lete strmhlav hodia spiatočku, robia stojky i kotrmelce dozadu. Ako raketa vyštartujú priamo hore alebo sa rútia nadol. Vedia stáť vo vzduchu bez pohnutia. Prirodzene, len zdanlivo. Mávajú krídlami tak rýchlo, že to ľudské oko ani nepostrehne.

Kolibríky sú smelé a nebojácne. Niekedy zaútočia na vranu alebo niektorého menšieho dravca. Moment prekvapenia pracuje v ich prospech. Ktorý vták čaká, že na neho zaútočí 8-centimentrová helikoptéra?

 

„Je nemožné, aby svet existoval bez Boha. Keby Boh zabudol na svet, v tom okamihu by sa svet zastavil.“ (Sören Aabys Kierkegaard)

Zdroj: Život je zaujímavý

Otec

„Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (Ján 14, 8-9)

Malý syn pokorného a Bohu odovzdaného kazateľa ochorel. Keď chlapec podstúpil celý rad odborných vyšetrení, lekári oznámili otcovi šokujúcu správu – jeho syn trpí nevyliečiteľnou chorobou. Aj keď chlapec uveril Ježišovi a prijal ho za svojho Spasiteľa, kazateľ nevedel, ako mu povedať, že čoskoro zomrie. Veľmi sa modlil, aby mu Boh pomohol a Duch Svätý dal tie správne slová. A potom sa s ťažkým srdcom vybral za chlapcom do nemocnice. Sadol si k nemu na posteľ. Najprv mu prečítal niečo z Biblie a potom sa s ním pomodlil. Veľmi jemne mu povedal, že lekári robia, čo môžu, ale všetko, čo mu sľubujú, je len niekoľko dní života. Potom bude dlho spať, až kým sa Ježiš nevráti druhýkrát na našu zem.

„Nebojíš sa stretnúť sa s Ježišom, chlapče?“ spýtal sa zbožný otec.

Chlapec so slzami v očiach statočne odpovedal: „Nie, nebojím sa, ak je taký, ako si ty, otec.“

 

„Môj život maľuje mojim susedom portrét Ježiša Krista.“ (Peter Homes)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11

Test náboženstva

„Lebo nie poslucháči zákona sú spravedliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení.“ (Rim. 2, 13)

Keď začal misionár Ludwig Nommensen pracovať medzi kmeňmi Batak v juhovýchodnej Ázii, náčelník dediny mu dal dva roky na to, aby sa naučil ich zvyky a presvedčil ich o tom, že posolstvo, ktoré prináša, sa oplatí počúvať. Keď sa určený čas skončil, náčelník sa ho spýtal: „Čím sa vlastne kresťanstvo vo svojich morálnych hodnotách líši od tradicií a pravidiel kmeňa Batak? Vieme, čo je pravda, pretože aj my máme zákony, ktoré hovoria, že nesmieme kradnúť, klamať ani si vziať susedovu ženu.“

„To je pravda,“ odpovedal misionár, „ale môj Pán mi dáva silu, ktorú potrebujem, aby som tieto zákony mohol dodržiavať.“

Náčelník zostal prekvapený. „Naozaj môžeš môj ľud naučiť žiť lepšie?“ spýtal sa.

„Nie, ja to nedokážem. Ale ak uveria a prijmú Ježiša Krista, Boh im dá silu robiť to, čo je správne.“

A tak mohol misionár zostať v dedine ďalších šesť mesiacov. Nommensen kázal evanjelium a učil dedinčanov, ako Duch Svätý pôsobí v živote tých, ktorí mu uveria. Keď čas uplynul, náčelník mu povedal: „Môžeš zostať dlhšie. Tvoje náboženstvo je lepšie ako naše, pretože tvoj Boh chodí s ľuďmi a dáva im silu robiť dobré veci, ktoré od nich žiada.“

„Najhlbší dojem na iných zanechá svätý život. Maják predsa netrúbi, len svieti.“ (D. L. Moody)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11