Autor adminlm

Na stanici

adminlm

„Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli. Neopustím vás, aby ste boli sirotami, prijdem k vám.“ (Ev.Jána 14, 1-3,18)

Jedenásťročná Viera Diamantová sedela s kufrom sama na lavičke na londýnskej vlakovej stanici. Na krku mala zavesenú ceduľku s identifikačným číslom. Čakala na pestúnskej rodine, ktorá si ju mala vziať. Všetky ostatné deti už odišli a jej sa zmocnil strach. Čo keď na ňu zabudli? Alebo si to rozmysleli a rozhodli sa, že si ju nevezmú? Nemala žiadnu adresu, nevedela po anglicky. Bola vydesená. Viera patrila k židovským deťom, ktoré boli tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránené z krajín, ktoré obsadili nacisti. Po dvoch dňoch konečne dorazili jej budúca pestúnka. „Bola to útla žena, ktorá nemala na kabáte všetky gombíky. Ale mala ten najkrajší úsmev,“ spomína Viera. Žena sa rozbehla k Viere, objala ju a povedala jej:“Budeme ťa mať radí.“ Svoj sľub splnili. Aj k nám možno niekedy príde Boh neskôr, ako by sme chceli. Vždy však prichádza so slovami: „Budem ťa mať rád.“

„Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre.“ (André Maurois)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

 

Niečo viac

adminlm

„Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túl. Nezahanbia sa, keď budú hovoriť s nepriateľmi v bráne.“(Žalmy 127, 3-5)

Keď mal 52, bol slobodný a nemal deti. Každému zo svojich štrnástich najlepších priateľov sa rozhodol poďakovať. „Všetci boli uvedení ako dediči v závete, keby ma niekedy zrazil autobus. Potom som si ale uvedomil, prečo čakať, kým ma zrazí autobus?“ Prenajal si starú dodávku s nápisom „kvetinárstvo“ a do kufra naložil štrnásť tašiek – v každej bol milión doláro v hotovosti. Pár mesiacov po 53. narodeninách a oženil. „Môj život bol úžasný a plný. Ale keď som stretol Amal, zistil som, že môj život bol dovtedy vlastne prázdny. Potom prišli deti a ja som si ešte viac uvedomil prázdnotu dovtedajšieho života…. Otcovstvo mi dáva pocit, že niekam patrím. Našiel som domov a bezpodmienečnú lásku. Dúfate, že váš život naplní dobrá práca a pes. A zrazu si uvedomíte, že byť otcom je niečo oveľa viac, než ste si mysleli,“ povedal George Clooney, hollywoodsky herec, držiteľ Zlatých glóbusov a Oscarov.

„Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“ (Lev Nikolajevič Tolstoj)

Zdroj: Kurzy pre život 2023

 

 

Náš Boh je taký úžasný!!!

adminlm
„Hospodine, môj Bože, k tebe sa utiekam; zachráň ma od všetkých tých, ktorí ma prenasledujú, a vytrhni ma!“ (Žalm 7, 2)
(Príbeh z vojny)
“Počas 2. svetovej vojny bol vojak oddelený od svojej jednotky na ostrove. Boje boli intenzívne a v dyme a krížovej paľbe stratil kontakt so svojimi kamarátmi. Sám v džungli počul nepriateľských vojakov prichádzať jeho smerom. Vyhrabal sa z úkrytu a našiel cestu na vysoký hrebeň k niekoľkým malým jaskyniam v skale. Rýchlo vliezol do jednej z jaskýň. Hoci bol pre túto chvíľu v bezpečí, uvedomil si, že akonáhle nepriateľskí vojaci, ktorí ho hľadajú, dosiahnú hrebeň, rýchlo prehľadajú všetky jaskyne a on bude zabitý.
Ako čakal, modlil sa: „Pane, prosím, ušetri môj život. Čokoľvek sa stane, milujem ťa a verím ti. Amen.“ Po modlitbe ticho ležal a počúval, ako sa nepriateľ pomaly začína približovať. Pomyslel si: „No, myslím, že ani Pán mi z tohto už nepomôže.“ Potom uvidel pavúka, ktorý si nad prednou časťou jaskyne vytváral sieť. „Ách,“ pomyslel si, „veď to, čo potrebujem, je tehlová stena a to, čo mi Pán poslal, je pavučina. Boh má ale zmysel pre humor.“ Keď sa nepriatelia približovali, sledoval z tmy svojho úkrytu a videl, ako prehľadávajú jednu jaskyňu za druhou. Keď prišli k nemu, pripravil sa na posledný boj, ale potom začul, ako vodca vojakov povedal:
„Môžeš tiež ignorovať prehladávanie tejto jaskyne…ak by sem vstúpil, táto pavučina by bola prerušená!“ Tak odišli a on bol záchránený! Zrazu si uvedomil, že s pavučinou nad vchodom vyzerá jeho jaskyňa, ako keby tam už dlho nikto nevstúpil.
„Pane, odpusť mi,“ modlil sa. „Zabudol som, že u teba je pavučina silnejšia ako tehlová stena. Použiješ aj tie najmenšie veci na tomto svete, aby si zmiatol múdrych! Boh je aj tvoj ochranca, ak v neho veríš.”
„Môj štít je u Boha, ktorý zachraňuje úprimných srdcom.“ (Žalm 7, 11)

Východ Zeme

adminlm

„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. A Boh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno, šiesty deň.“ (1. Moj. 1, 1. 2. 3. a 31)

24. decembra 1968 vyniesla kozmická loď Apollo 8 astronautov Franka Bormana, Williama Andersa a Jima Lovella na obežnú dráhu Mesiaca. Bolo to prvýkrát, čo ľudia preleteli z gravitačného poľa Zeme do gravitačného poľa Mesiaca. Úlohou posádky bolo vyhotoviť snímky Mesiaca v rámci prípravy na prvé pristátie, ktoré sa tam malo asi o tri roky uskutočniť. Slávnou sa však stala snímka zhotovená náhodou. Keď obleteli odvrátenú tvár Mesiaca, uvideli, ako nad nehybným povrchom Mesiaca vychádza Zem. Borman a Anders zachytili tento okamih na film. Snímok prvýkrát ukázal Zem zo vzdialeného vesmíru. V porovnaní so šedivým a nehybným Mesiacom to bol veľmi okúzľujúci a nádherný svet. Jim Lovell vtedy povedal: „Obrovská osamelosť Mesiaca vzbudzuje posvätnú hrôzu. Ale vďaka tomu si uvedomíte, čo máte tam dolu.“

Snímok nazvaný „východ Zeme“ poskytol veľmi silnú, názornú predstavu o Zemi, ktorá v porovnaní s pustým Mesiacom pôsobí dojmom inteligentného organizmu.

„Všetko má svoju krásu, ale nie každý ju vidí.“ (Konfucius)

Zdroj: O kráse človeka – M.Bieliková

 

Nádej

adminlm

„Z úzkosti som volal na Hospodina, a vyslyšal ma; Hospodin ma postavil na priestranstvo.“ (Žalm 118, 5)

Keď mohutný zával v hĺbke 700 metrov pod zemou odrezal od sveta 33 baníkov, mnohí hore na zemi si mysleli, že neexistuje šanca, aby to niekto z nich prežil. Čiľania sa však odmietli vzdať nádeje. Pod obrovským tlakom verejnosti vláda prevzala zodpovednosť za záchranné práce. Nasadili všetku dostupnú techniku. Najprv urobili do priestoru, o ktorom sa predpokladalo, že by sa v ňom mohli baníci nachádzať, osem prieskumných vrtov. Na sedemnásty deň po nehode sa hrot vrtnej súpravy preboril do prázdnej komory. Keď ho vytiahli, bol na ňom lístok so správou: „Estamosbienenelrefugio, los 33.“ („Sme v poriadku v úkryte. Je nás 33.“)

Keď sa podarilo obnoviť spojenie so zavalenými baníkmi, na povrchu nastala nesmierna radosť. Čile žilo jedinou myšlienkou – musí sa nájsť spôsob, ako uväznených baníkovzachrániť.Do podzemia začali posielať jedlo, vodu a lieky v špeciálnych nádobách, ktoré sa vošli do úzkych vrtov. Zaviedli aj spojenie cez telefón a video, aby muži pod zemou mohli komunikovať so svojimi záchrancami a rodinami.

Tri veľké medzinárodné tímy poskytli na záchranné práce svoje vrtné súpravy s cieľom vyvŕtať otvor s takým priemerom, aby ním mohol prejsť človek. Medzitým sa poprední konštruktéri snažili vyrobiť záchrannú kapsulu, v ktorej by bolo možné cez vrt vytiahnuť človeka. Napokon po 69 dňoch horúčkovitých záchranných prác boli baníci po jednom vytiahnutí z hĺbky. Všetkých 33 mužov bolo zachránených. Odhaduje sa, že asi miliarda ľudí sledovala záchrannú akciu v priamom prenose v televízii alebo na internete. Písalo sa o najväčšej záchrannej akcii v histórii baníctva.

„Nádej je motor života. Kde umiera nádej, umiera život.“ (Arthur Honegger)