Dvakrát je už priveľa!

„Bezbožník si nadobúda falošného zárobku, ale ten, kto seje spravedlivosť, vernej mzdy istej.“ (Prísl. 11,18)

Nazlostený zamestnanec kráča smerom k pokladničnému okienku a ukazuje pokladníkovi obálku s výplatou. Vyberie peniaze a pomaly prepočítava celú sumu. Potom sa pozrie pokladníkovi do očí a povie: „Je tu o 200 korún menej!“ Pokladník vezme obálku a odíde kúsok ďalej. Z obálky vyberie výplatnú pásku, aby skontroloval uvedenú sumu. So širokým úsmevom na tvári sa vracia späť k okienku a vysvetľuje: „Minulý týždeň sme vám omylom vyplatili o 200 korún viac. Nemáte dôvod sťažovať sa.“ „Chápem, že každý sa môže sem-tam zmýliť. Jeden omyl viem prepáčiť,“ odpovedá nahnevaný zamestnanec, „ale dva razy za sebou, to je priveľa, nezdá sa vám!?“ Keď sa pomýli niekto v náš prospech, potom sa nám to nezdá až taká chyba. Horšie je to naopak….

„Človek musí byť dosť odvážny, aby si priznal chybu, dosť šikovný, aby sa z nej poučil, a dosť silný, aby ju napravil.“ (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

Správny moment

„Teda hľaďte, jako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale jako múdri, vykupujúc si čas, lebo dni sú zlé.“ ( Ef. 5,15-16)

Môj otec pracoval vo veľkej továrni – oceliarni, kde sa vyrábali oceľové potrubia. Občas ma vzal so sebou do práce. Pamätám si, že som celé hodiny vydržal stáť pri jednom z obrovských strojov a sledovať, ako pracuje. Najprv stroj odsekol kus žeravého kovu, vtiahol ho dnu a začal krútiť ako v obrovskej odstredivke. Odstredivá sila tlačila na mäkký kov po stenách formy. Vďaka nej sa sformovala krásna oceľová rúra, ktorá nemusela byť nikde spájaná a nemala na sebe nijaký kaz. Neraz som sa muža, ktorý pri tomto stroji pracoval, spýtal: „Čo je pri tomto postupe najdôležitejšie?“ Viem, že mi odpovedal vždy to isté: „Teplota kovu. Keby bol kov príliš horúci, pri odstreďovaní by sa roztrhol na kusy; keby bol príliš studený, neroztiahol by sa tak, ako sa má. Veľmi dôležité je vystihnúť správny okamih. Ak sa ti to nepodarí, nevyrobíš dobrú rúru.“ Robiť správne veci v správny čas je veľmi dôležité. Každá príležitosť urobiť práve teraz niečo dobré je jedinečná a nikdy sa nevráti. Dôležité rozhodnutia, ktoré urobíš v istom okamihu, môžu úplne zmeniť celý tvoj život. Ak však nevystihneš pravý okamih, môžeš si to na celý život pobabrať!

„Každá sekunda má pre teba cenu večnosti. Neplztvaj svojím časom. (O. F. Babler)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

Čajka a hus

„Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Boh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! (Luk. 12,24)

Čajka je obľúbeným objektom fotografovania pre mnohých turistov, ktorí trávia dovolenku pri mori. Je to celkom pochopiteľné, pretože čajka určitým spôsobom symbolizuje slobodu. Keď letí sama, stačí niekoľko mávnutí silnými krídlami a už sa vznáša vysoko nad hradinou. A potom sa majestátnym krúživým pohybom vrhá dolu. Keď je v kŕdli a zbadá potravu, jej majestátnosť sa stráca, pretože sa správa veľmi bezohľadne a kruto. Zdá sa, akoby sa nevedela o nich podeliť a vôbec nemala zmysel pre ohľaduplnosť. Keď chce čajka niečo získať, je závistlivá a neľútostná. Keby sa zmocnila potravy a nemohla by odletieť, bola by odsúdená na smrť. Tie ostatné v kŕdli by sa do nej zárivo pustili svojimi zobákmi a krídlami. Keby sme hľadali vtáka, z ktorého by sme si mohli vziať lepší príklad, určite by to mohla byť napríklad divá hus. Na oblohe ju spoznáte podľa toho, že pri lete v kŕdli husi vytvárajú písmeno V. Let v takejto zostave im umožňuje letieť ľahšie a rýchlejšie. Najťažšie to má hus, ktorá letí ako prvá, pretože musí prekonávať odpor vzduchu. Preto sa husi vždy po niekoľkých minútach striedajú. Najľahšie sa letí na dvoch posledných miestach tohto útvaru. Tieto miesta preto silné husi prenechávajú mladým, slabým alebo starým vtákom. Je tiež pravdepodobné, že neprestajné gáganie pôsobí povzbudzujúco na slabšie husi. Čajka nás učí oddeliť sa a letieť samostatne, divé husi nás učia, že sa dá lietať aj spolu (často je to aj ľahšie). Niekedy je to naozaj tak, že keď sa dáme dokopy, „doletíme“ ďalej, ako keď letí každý sám.

„Aby ľudia vytvorili spoločenstvo, musia sa naučiť zaujímať sa jeden o druhého.“ (Eugene Peterson)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

„Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.“ (Skut. 20,35)

Ako si nerobiť starosti

„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat. 6,34)

Možno ste už počuli príbeh o človeku, ktorý si neustále robil starosti. Jeho priatelia sa oňho čoraz viac strachovali. Čo ak to jeho telo nevydrží a zomrie? Začali sa starostiť o jeho starosti! Raz tohto človeka stretol na ulici jeden z jeho priateľov a všimol si, že má úplne odlišný výraz tváre. Vyzeral vyrovnane a spokojne.

„Čo sa stalo? Vyzeráš úplne inak!“ spýtal sa ho prekvapene.

„Konečne som vyriešil svoje trápenie,“ odpovedal muž.

„To je úžastné. A ako sa ti to podarilo?“

„Najal som si človeka, ktorý sa bude starať a obávať namiesto mňa.“

„O čomsi takom počujem prvýkrát. A to mu aj platíš?“

„Tisíc eur mesačne,“ znela odpoveď.

„Tisíc eur? Ale kde na to vezmeš?“

„Neviem,“ odpovedal muž, „s touto vecou sa musí starostiť už on.“

Je hlúposť najať si človeka, ktorý by sa staral za nás. Je nezmysel myslieť si, že nejaký človek môže za nás povedzme jesť. A napriek tomu sa v duchovnej oblasti stalo bežnou praxou, že sa spoliehame na niekoho, kto za nás bude študovať Bibliu, modliť sa i hľadať Hospodina.

Zdroj: Moderné podobenstvá Morris L. Venden