Citáty

Dávajte a bude dané aj vám – mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona.

Luk 6,38

Ak vo vašom srdci nie je ani kúsok dobročinnosti, trpíte najhoršou srdcovou chorobou.
Bob Hope

Lastovičky

Tri mladé lastovičky sedeli na suchom konári, ktorý vyčnieval nad jazero. Jeden rodič priletel k mláďatám a začal ich strkať na koniec konára. Strkal, strkal, strkal… až mláďa na kraji konára muselo spadnúť. Chvíľu bezmocne padalo, ale asi meter pod konárom začalo mávať krídlami a bezpečne dosadlo na zem. O chvíľu už dokázalo lietať samé. Potom prišlo na rad ďalšie.

Tretie mláďa museli trocha potrápiť. Čím bolo bližšie ku koncu, tým pevnejšie sa držalo. V jednej chvíli sa zdalo, že jeho nožičky trocha povolili a nedrží sa konára tak pevne, ale o chvíľu sa opäť držalo celou silou. Rodič však nemal zľutovanie. Začal ďobať do pazúrikov mláďaťa a ďobal dovtedy, kým to pre úbohé mláďa nebolo bolestivejšie ako neistota z lietania. V tej chvíli pazúriky povolili a neskúsené krídla začali mávať. Dospelý rodič vedel, že mláďaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, ak bude robiť to, k čomu je určené.

Vtáky majú nohy s pazúrikmi, vedia chodiť a môžu sa pevne chytiť konára. Ale ich svet je lietanie. Kým nelietajú, vlastne poriadne ani nežijú. Až pri lietaní vidíme ich ladnosť a krásu. Dávanie je niečo, v čom sme my „doma“. Je to vzduch, do ktorého sme sa narodili. Je to niečo, čo nám bolo určené ešte pred narodením… Niektorí z nás sa zúfalo snažia čím viac si toho nechať a žiť len pre seba. Keď to však robíme, sme veľmi zbedačení a úbohí. Zúfalo sa držíme suchého konára, ktorý visí nad vodou a bojíme sa zariskovať a roztiahnuť neskúsené krídla dávania. Myslíme si, že nemôžeme byť štedrí a veľkorysí, pretože sme to nikdy nevyskúšali. Čím skôr však začneme, tým lepšie, pretože napokon sa budeme musieť vzdať svojho života. Čím dlhšie čakáme, tým menej času budeme mať na to, aby sme vyleteli hore a vzniesli sa vysoko do oblakov života v Božej milosti.

Zdroj: www.dobreranko.sk

„Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, v tom: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!“

Raz cez prázdniny sme šli autobusom do vnútrozemia navštíviť príbuzných. Počas cesty sme si všimli chlapca, ktorému chýbali obe ruky od predlaktia. Bol som vtedy ešte chlapcom a stále som sa náňho pozeral. Priam ma šokovalo, s akou zručnosťou sa dokázal najesť, obliecť a zapnúť si sveter. Pomocou špeciálneho zariadenia dokonca udržal lyžičku a vidličku! Príbuzný chlapca, ktorý ho sprevádzal, nám porozprával, čo sa stalo. V dedine, kde tento chlapec žil, sa každoročne konali oslavy, ktoré trvali niekoľko dní. Prvý a posledný deň bolo zvykom mať ohňostroj. Ľudia vychádzali na ulicu, aby pozorovali ten nádherný výjav. Posledný deň bolo odpálených veľa svetlíc. No jedna raketa neexplodovala vo vzduchu, ale spadla priamo do hlúčika detí, ktoré sa na ňu ihneď vrhli. Keď chlapec videl, ako ju jedno z detí drží v ruke, utekal k nemu a svetlicu mu vytrhol z ruky. V tej chvíli došlo k explózii.

„Žiť znamená milovať a nemilovať znamená nežiť.“ (G. Sandová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.4

„Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.“ (Prísl. 18,9)

Kým bol filozof Platón spokojný so svojou prvou vetou slávneho diela „Republika“, napísal ju deviatimi rozličnými spôsobmi.

Každý deň v priebehu tridsiatich rokov rečnil slávny politik a rečník Cicero pred svojimi priateľmi, aby zdokonalil svoj prednes.

Noah Webster pracoval na svojom slovníku 36 rokov. Kým zhromaždil všetok materiál, dvakrát preplával celý Atlantik.

Spisovateľ Milton vstával každý deň o štvrtej ráno, aby mal dosť času na svoje dielo „Stratený raj“.

Gibbonovi trvalo 26 rokov, kým napísal historickú knihu „Vzostup a zánik Rímskej ríše“.

Skôr, než Bryant vydal jedno zo svojich majstrovských básnických diel, prepísal ho 99-krát.

Hovorí sa, že geniálny vynálezca Thomas Edison uskutočnil 50 000 experimentov, kým sa mu podarilo vyrobiť akumulátor. Možno by sme sa domnievali, že mal vážne pochybnosti o tom, či sa mu to vôbec podarí. Ale keby sme sa ho spýtali, či ho neodradilo toľko neúspešných pokusov, odpovedal by nám: „Výsledky? Prečo? Objavil som 50 000 vecí, ktoré nefungujú.“

„Trpezlivosť je nevyhnutnou výbavou géniov.“

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.4

„Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Mat.10,29-31)

Môj papagáj Valdo si myslí, že je členom našej rodiny. Ku každému z nás sa správa inak. Presne vie, čo si môže ku komu dovoliť. Jeho najobľúbenejším členom rodiny je otec. Hrá sa s ním, lieta mu z jedného pleca na druhé, dovolí mu škrabkať ho po krku a maznať sa s ním. Valdo má rád aj mamu – keď otec nie je nablízku. Mama ho každý deň kŕmi. V noci má klietku pri jej posteli. Vždy večer, keď mama ide spať, sa z klietky načahuje za jej vankúšom a ťahá ho, kým sa mama neprestane s otcom rozprávať a nevenuje sa chvíľu jemu. Niekedy vyjde z klietky von a zobákom poklopká mame po líci. Dáva jej tak bozk na dobrú noc. Ku mne sa správa inak ako k mame alebo otcovi. Veľmi rád na mňa kričí. Naučil sa vykríknuť „Michal“ v niekoľkých odlišných hlasových variáciách, ale vždy to znie negatívne. Som výnimka. Môjho brata nikdy nevolá menom. Keď Dano vstúpi do izby, Valdo vydá akýsi čudný zvuk, ktorý ho Dano naučil. Valdo má rád každého z nás svojím spôsobom. Podobne aj Boh sa ku každému z nás správa inak. Ku každému má iný, svojský vzťah; no vždy je to vzťah, ktorý nám najlepšie vyjadrí jeho lásku a záujem o nás.

„Ak si ľudia vážia sami seba, tak si obyčajne vážia aj svojich blížnych.“ (Smiles)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4