Jedno malé dievča muselo často chodiť  do pivnice po zemiaky. Jedného dňa bol otec pri tom, keď vyberalo zemiaky. “ Čo to robíš?“ opýtal sa jej. “ Snažím sa vyberať čo najmenšie zemiaky, aby sme ich mohli použiť a neskôr  budeme mať tie najväčšie“, povedala.  Otec sa zasmial, vzal jej zemiaky z rúk a vysypal ich naspäť. “ Nezdá sa ti, že ak  to budeš robiť takýmto spôsobom, budeme stále jesť iba malé zemiaky? Vyber tie veľké! Tie najlepšie, čo dnes môžeš zjesť! Tak budeme vždy jesť tie najväčšie zemiaky.“

Nemali by sme odkladať to najlepšie, čo môžeme spraviť dnes, na neskôr – „príležitosť budúcnosti“ nemusí nikdy prísť. k sa snažíme žiť čo najlepšie  už teraz, nemusíme sa trápiť o to, čo budeme schopní zvládnuť neskôr.  TERAZ SA ROZHODNI PRE TO NAJLEPŠIE  A VŽDY LEN PRE TO NAJLEPŠIE!

“ Dobre  viem, že tento svet prejdem iba raz. Kiežby som preto vykonal každú dobrú vec, ktorú môžem vykonať a preukazoval v každom okamihu dobrotu svojím spolublížnym. Kiežby som využil každú príležitosť , pretože touto cestou už nikdy znovu nepôjdem.“/ Stephen Grellet/

“ V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa teraz deň spasenia!“ 2.Kor.6,2

Nesnažte sa lásku vyrábať. Je to  d a r !

Ľudia netvoria ani nevyrábajú lásku – môžu jej len otvoriť svoju náruč a svoje srdce, aby ju prijali priamo od jej Pôvodcu.

Všetko o Bohu  je  l á s k a  – každá jeho myšlienka a každý jeho čin vo vzťahu k nám pramení z lásky. Keď ochotne príjmeme od Boha lásku, potom aj láska, ktorú ponúkame druhým, je Božia láska, jediný druh lásky, ktorý má hodnotu.

Sami od seba sme schopní skôr/ ako skutočnú lásku/ ponúknuť len toto:

“ Budem ťa milovať,  hovoriť ti, že ťa milujem,  snažiť sa ti ukázať lásku – aby si ty miloval mňa!“

 

“ Láska je z Boha … Boh je láska. “ / 1.jána 4,7-8/

“ Boh je láska a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu…“ / 1.jána 4,16/

„Božia láska je vyliata v našich srdciach…“ / Rim.5,5/

Sväté mestá môžu byť spálené. Svätí ľudia môžu byť zabití. Svätyne môžu byť vyrabované.  Ale    č a s   nepodľahne ohňu ani nožu.  Boh tým, že posvätil zvláštny čas, zasadil sobotu do  základu, ktorý presahuje všetky ľudské vynálezy.  Armády môžu vydrancovať mestá, vládci môžu zakázať náboženské púte, ale vojenské tanky ani atramentové kliky-háky  nezadržia príchod siedmeho dňa.  Nemôžeme zábrániť sobote, aby sa dostavila,  rovnako ako  nezabránime slnku, aby vyšlo.

Boh sám ochránil svoj pamätník.  Nestvoril ho ako predmet v priestore, ktorý môžu ľudia zničiť. Umiestnil ho  v   č a s e,  ktorý nie je možné zničiť.  A konečne:  ľudia sa môžu svätým veciam vyhýbať.  Môžu sa skrývať pred predmetmi, ľuďmi a miestami.  ALE PRED ČASOM NEUTEČÚ!  Sobotu môžeme ignorovať,  nemusíme o nej vedieť,  môžeme ju nenávidieť, ale ona vždycky príde  –  a   nič a nikto ju nemôže zastaviť !

Sobota stojí ako univerzálny a nezničiteľný pamätník Božieho diela pri stvorení ľudstva.  Zarámovaná v čase –  v najzákladnejšom prvku Božieho stvorenia  –  nám sobota viac ako  ktorýkoľvek iný biblický symbol poukazuje na podstatu našej existencie :

SME  DIELOM  BOŽÍCH  RÚK  A  SOBOTA,  AKO  HLAVNÝ SYMBOL  NÁŠHO POVODU,  NÁM HOVORÍ –  KTO SME, PREČO SME  TU    A  KAM  SMERUJEME.

/ ZDROJ:   Prameny zdraví/

“ Len spravodliví budú chváliť tvoje meno, úprimní budú bývať pred tvojou tvárou.“ Žalm 140,14

Je známe, že slávny maliar Michelangelo maľoval nádhernú a slávnu fresku na strop Sixtínskej káplnky. Bola to namáhavá a obtiažna práca, pretože pracoval  v neprirodzenej polohe poležiačky nekonečne dlhé hodiny. Každučký detail a každú maličkosť chcel vypracovať čo najlepšie a najdôkladnejšie.  Keď prišiel raz za ním jeho priateľ, divil sa, prečo sa toľko trápi s takými  drobnosťami.   „Kto si zdola všimne, či je to urobené perfektne, alebo nie?“  dohováral mu priateľ.  “ Ja“, odpovedal mu Michelangelo.

Svet potrebuje ľudí:

– ktorí sa nedajú kúpiť

– ktorí vždy dodržia svoje slovo

– pre ktorých má charakter väčšiu cenu ako bohatstvo

– ktorí majú svoj názor a svoje zásady

– ktorí neváhajú urobiť nejaké zmeny

– ktorí ani v dave ľudí nestratia svoju individualitu

– ktorí budú v maličkostiach rovnako čestní ako vo veľkých veciach

– ktorí nerobia kompromisy so zlom

– ktorých ambície nie sú obmedzené ich sebeckými túžbami

– ktorí nepovedai, že „to“ budú robiť, pretože to tak robia všetci

– ktorí sú verní svojim priateľom, či o nich idú dobré alebo zlé správy a bez ohľadu na to, ako sa im darí

– ktorí neveria, že prefíkanosť, lesť a krutosť sú tie najlepšie vlastnosti na dosiahnutie úspechu

– ktorí sa nehanbia a neboja stáť za pravdou, aj keď je nepopulárna,

– ktorí dokážu povedať  „nie“ ,  aj keď zvyšok sveta hovorí  “ áno“.