“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Istý mladý muž, ktorý sa pripravoval  na cestu, povedal svojmu priateľovi: “ No, už mám hádam všetko zbalené. Musím si  však vziať ešte aj  sprievodcu, baterku, mikroskop, zbierku básní, zopár životopisov, nejaké staré listy, spevník, meč a púzdro s náradím.“ “ To všetko sa ti tam nezmestí“, namietal jeho priateľ.  “ Ale zmestí“. povedal mu s úsmevom mladý muž, kresťan. “ Pozri, to všetko mám tu“ – a položil svoju Bibliu navrch do kufra a zavrel ho.

Bibliu čítaj ako zamilovaný list,

nechaj sa ňou viesť ako automapou,

študuj ju pozorne ako učebnicu,

poslúchaj ju svedomite ako vojenský poriadok.

“ Všetko, čo nás môže urobiť lepšími a šťastnejšími, Boh postavil blízko nás.“  / Seneca/

“ Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ Žalm 119,105

 

Docent Leo Buscaglia raz vyhlásil súťaž o najláskavejšie dieťa. Mnohí rodičia prihlásili svoje podarené ratolesti, deti svojich najlepších kamarátov.
Víťazom sa nakoniec stal švorročný chlapec. Jeho susedovi, bol to starší pán, zomrela mu prednedávnom manželka. Keď raz tento chlapec videl, ako sused vo vedľajšom dvore plače, vybral sa k nemu. Mama, ktorá chlapca spozorovala na susedovom dvore sa najprv preľakla. Čo si sused pomyslí, že ich dieťa behá po cudzom dvore? A zvlášť teraz, keď má smútok. Ale keď uvidela, že chlapec vyliezol susedovi na kolená a spokojne pri ňom sedí, uspokojila sa. Keď sa chlapec vrátil domov, opýtal sa ho: „Čo si to tam rozprával pánu susedovi?“
Malý chlapec odpovedal: „Nič, len som mu pomáhal plakať.“

„Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mat..18,3)
„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. “
(Rim.12, 15)

Prezident Calvin Coolidge raz pozval svojich priateľov na večeru. Robili si z toho starosti, pretože nevedeli, aké zvyky má prezident pri jedle. Rozhodli sa preto robiť všetko tak, ako to bude robiť aj on. Všetko bolo v poriadku do chvíle, kým mu neodniesli kávu. Prezident ju vylial do tanierika. Hostia urobili to isté. Potom do nej pridal cukor a smotanu. Hostia to urobili tiež. Potom pán Coolidge vzal tanierik a položil ho na zem pred mačku! Ako často napodobňujeme niekoho, o kom si myslíme, že sa pred ním predsa nesmieme zhodiť! Premýšľaj o tom, koľko nezmyselných vecí robia ľudia len preto, aby sa podobali niekomu významnému. A koľko dobrých skutkov robia i kresťania len preto, aby ich ľudia videli!

„Keď sa modlíme, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem…. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ ( Mat. 6, 5.6)

 

“ Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom.“ Žid. 10,24

Starý farmár sa pokúšal skrotiť svojho divokého a nepokojného poníka. Chcel ho prinútiť, aby ťahal náklad, no poník sa vzpieral a neposlúchal. Farmár ho bil a nadával mu, no nič však nepomáhalo. Jeho žena každý deň pozerala cez okno  opakujúcu sa scénu a rozhodla sa, že to s poníkom sama skúsi, ale inak.  Vzala si pár kociek cukru a vošla do ohrady ku poníkovi. Ponúkala mu cukor a pritom sa mu milo prihovárala. Farmár na ňu kričal, aby sa ku poníkovi nepribližovala, že je veľmi divoký, neposlušný a kope. No žena na jeho slová nedbala a ďalej sa poníkovi pekne prihovárala, až sa zviera upokojilo – a o chvíľu už ťahalo naložený vozík po dvore.

Mnohí ľudia sa podobajú tomuto poníkovi. Keby sme sa k nim správali lepšie a láskavejšie, určite by zareagovali inak a začali by s nami spolupracovať.

“ Prívetivosť je signál, ktorý môžu počuť aj hluchí a prečítať aj slepí.“ / Mark Twain/

“ Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán  je blízko!“ / Fil. 4,5/

Obvykle pomáham svojej mame , ktorá je už v pokročilom veku, v chôdzi po schodoch. Niekedy sa tak pevne chytí a drží zábradlia, že sa nemôžeme ani pohnúť. Vtedy jej poviem: “ Mami, musíš sa pustiť! Inak sa nikam nedostaneme.“  Vtedy sa na mňa pozrie vystrašenými očami a povie: “ Keď ja sa bojím, že ti spadnem.“  “ Ale mami, skôr spadneš, keď sa budeš takto kŕčovito držať a stáť na jednom mieste“, poviem jej. “ Napočítam do troch a keď sa nepustíš, tak proste odchádzam!“  A tak sa mama chtiac-nechtiac  pustí, ale po dvoch schodíkoch sa zase drží zábradlia. Keby nás tak niekto pozoroval, muselo by mu to pripadať  veľmi komické.

Tak nejako  vypadá aj môj vzťah a moja denná komunikácia s Bohom.  Ja sa držím pevne “ zábradlia života“ – držím sa malých vecí, ktoré mi dávajú pocit istoty, namiesto toho, aby som sa nechala viesť v dôvere môjmu Pánovi a kráčala s ním stále -krok po kroku-vpred.Boh ma miluje viac, ako ja milujem svoju matku , a tiež nedovolí aby som si ublížila. Tiež to musí vyzerať smiešne, ako sa tak kŕčovito držím tých malých zbytočností v živote/a len stagnujem na mieste a moja sila slabne/.Boh má však so mnou trpezlivosť, on vie kam sa uberám a ako ma môže ochrániť a viesť.  “ VIERA JE AKO LÁSKA- NEDÁ SA VYNÚTIŤ.“ /A.Schopenhauer/

„Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.“ Iz. 26,4  „… vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.“ Iz.48,17 “ Hospodin  sa ti stane oporou…“ Prísl.3,26